Ako sa k nám dostali
Do Európy sa dostali počas výprav Krištofa Kolumba. Za ich skutočný domov sa považuje buď Stredná alebo Južná Amerika, avšak neexistuje o tom jasná historická zhoda. V súčasnosti sa pestujú na mnohých miestach sveta – v Ázii, Afrike, Amerike. Najväčším producentom je Čína. Európa sa na svetovej produkcii podieľa len minimálne, pestujú sa prevažne v oblasti Stredozemného mora, najmä v Portugalsku.
Pestovanie
Batáty sú plodmi tropickej rastliny povojníka batátového. Pri pestovaní vyžadujú vysoké priemerné teploty, dostatok vlahy a vlhkosti. Povojník je popínavá rastlina a plazivá byľ dosahuje dĺžku až 5 metrov. Plodmi sú hľuzy ukryté pod zemou.
Známe druhy
Poznáme mnoho druhov sladkých zemiakov, avšak nie všetky sú jedlé. Líšia sa farbou vonkajšej šupky, ktorá môže byť biela, béžová, žltá, oranžová, hnedá, ružová až fialová. Rovnako variuje aj farba dužiny – batáty s bielou a žltou dužinou sú menej sladké ako tie s oranžovou, ružovou či červenou dužinou. Jedlé druhy majú nepravidelný pretiahnutý tvar.
Čo majú spoločné so zemiakmi?
S našimi klasickými zemiakmi sú len vzdialene prepojené, pretože batáty nepatria do čeľade ľuľkovitých (Solancea), ale do čeľade pupencovitých. Batáty neobsahujú nebezpečný toxický solanín, ktorý môže precitliveným ľuďom spôsobovať problémy pri zápalových procesoch. Ich výživová hodnota oproti tradičným zemiakom je omnoho vyššia. Obsahujú viac škrobu a sladkých cukrov – sacharózu, glukózu a fruktózu. Vďaka nim sú batáty prirodzene sladké, aj keď majú vyššiu energetickú hodnotu ako zemiaky.
Zdravé, zdravé, zdravé...
Ani vyššia energetická hodnota však nie je dôvodom na zatratenie. Obsahujú množstvo rozpustnej vlákniny, ktorá znižuje glykemický index, a preto sú vhodné aj pre diabetikov. Žltooranžové batáty sú bohaté na betakarotén (A vitamín), ktorý je dôležitým antioxidantom. Obsahujú množstvo draslíka, ktorý zabezpečuje správne fungovanie srdca. Priaznivo pôsobia na tráviacu činnosť, lebo podporujú rast prospešných baktérií. Z ďalších významných možno spomenúť vitamíny B5, B6, E, C a mangán. Ich konzumáciou sa znižuje krvný tlak, sú prevenciou zápchy a vredov, pozitívne vplývajú na zrak, pokožku, posilňujú imunitu. V mnohých krajinách sa považujú za rastlinu dlhovekosti.
Ako si s nimi poradiť v kuchyni
Ich využitie je naozaj široké. Dajú sa variť, piecť, grilovať. Často sa mixujú na pyré, ktoré možno použiť v sladkých aj slaných receptoch. Sú ideálne v krémových polievkach, kde ich možno mixovať s inými druhmi zeleniny. Výborne fungujú s červenou šošovicou či už v polievkach alebo zeleninových karí receptoch. Ako chuťovku z nich rýchlo pripravíte hranolčeky s rôznymi dipmi či omáčkami. V kombinácii s inou zeleninou z nich vykúzlite inovatívnu prílohu vo forme pečenej zeleniny alebo zeleninovej kaše. Rozmixované batátové pyré sa dá použiť pri výrobe cesta na halušky, gnocchi, bábovky, mafiny, chlieb či pečivo.
Vybrané bylinky, ako napr. tymian, rozmarín, bazalka alebo oregano dajú vyniknúť ich netradičnej chuti. Okrem množstva pokrmov, ktoré z nich dokážeme pripraviť, majú ešte jednu obrovskú výhodu, a tou je, že sú uvarené veľmi rýchlo. Sú vhodné aj pre najmenšie detičky, ktoré ich obľubujú vďaka sladkej chuti.
Či ste ich doteraz poznali alebo nie, receptov je naozaj mnoho, stačí skúšať a spraviť tak niečo fajn pre svoje telo a chuťové bunky.
