Odkiaľ sa vzala?
Šošovica je jednoročná krovitá rastlina dorastajúca do výšky približne 40 cm. Ide o strukovinu, ktorej plody sa skrývajú v drobných strukoch s 1-2 kusmi. Pôvodom pochádza z Indie, ktorá je aj dnes jedným z najväčších pestovateľov spolu s Kanadou a Austráliou. Z historického hľadiska existujú dôkazy, že sa pestovala a jedla už pred 13 000 rokmi a na Strednom východe sa dokonca používala aj ako platidlo.
Druhy šošovice
Jednotlivé druhy šošovice sa líšia farbou, veľkosťou, tvarom aj chuťou. Šošovicu možno nájsť žltú, oranžovú, červenú, zelenú, modrú, hnedú aj čiernu plus rôzne strakaté kombinácie týchto farieb. Niektoré druhy sú menšie, iné väčšie a každý si nesie svoj honosný názov.
Pestovanie šošovice na Slovensku
zaznamenáva každý rok úbytky a pestovateľov dnes možno porátať na prstoch jednej ruky. Z poklesu v pestovaní možno viniť legislatívu minulých rokov, v dôsledku ktorej bola šošovica označená za menšinovú plodinu, na ktorú sa neujdú dotácie, a tiež lacnejší dovoz zo zahraničia. Šošovica, ktorá sa dnes u nás predáva pochádza predovšetkým z Kanady, zo susedného Česka a z Maďarska.
Nutričné hodnoty
šošovice hovoria v jej prospech, preto je na zvážení zaradiť ju pravidelne do svojho jedálnička. Je nízkokalorická, obsahuje málo tuku, zasýti na pomerne dlho, udržiava hladinu cukru v krvi. Šošovica je bohatým zdrojom vápnika, železa, selénu, zinku, fosforu, vitamínov B1, B2, B6, lecitínu. Šošovica obsahuje množstvo bielkovín a spomedzi strukovín je najstráviteľnejšia. Ideálne je podávať šošovicu vždy s obilninou, keď vďaka tejto kombinácii vytvoria kompletnú bielkovinu. Obilniny na rozdiel od strukovín sú zdrojom iných, najmä esenciálnych aminokyselín, ktoré sa v strukovinách nenachádzajú, preto sa navzájom výborne dopĺňajú. Je vhodná pre diabetikov, ako prevencia proti zápche a rakovine.
Využitie v kuchyni
je napriek tradičným predstavám omnoho variabilnejšie. Okrem polievok či prívarku z nej možno vykúzliť zaujímavé teplé či studené šaláty, nátierky, zeleninové či obilné prílohy, vegetariánske burgery, kompletné jedlo z jedného hrnca a dokonca aj dezerty. Šošovicu na trhu možno kúpiť sušenú, sterilizovanú (predvarenú) a vo forme múky. Sušená šošovica sa predáva so šupkou, bez šupky, vcelku alebo polená. Jej príprava si vyžaduje namáčanie pred prípravou a pomerne dlhý čas varenia. Výnimkou je oranžová šošovica (najlepšie bezšupková, polená a čo najväčšej veľkosti), ktorú možno variť aj bez namáčania a bude hotová približne za 20 – 30 minút. Šošovicová múka je vynikajúcim pomocníkom v kuchyni. Hodí sa na zahusťovanie a v kombinácii s korením aj na dochucovanie alebo obaľovanie.
Ako správne uvariť šošovicu,
aby nám nespôsobovala tráviace ťažkosti a nezaťažovala organizmus? Okrem namáčania je dôležitá aj výmena vody a spôsob varenia. Šošovicu namáčame vždy minimálne 6 hodín vopred. Namáčaciu vodu vždy zlejeme a varíme ju v novej vode. Po prvom zovretí šošovicu schladíme studenou vodou, zlejeme a varíme opäť v čistej vode. Následne k šošovici pridáme morskú riasu a niektorú z byliniek ako majoránka, saturejka alebo bazalka, ktoré zlepšia jej stráviteľnosť. Pre lepšiu stráviteľnosť a urýchlenie varu môžeme po zovretí šošovicu skropiť studenou vodou a tento postup zopakovať aj viackrát.
