Nakupujem aj to, čo nepotrebujem
Svoje prehnané nakupovanie si plne uvedomujem, no zatiaľ nemám potrebu riešiť ho. Nákupnou závislosťou predsa nikomu neubližujem. Míňam len peniaze, ktoré reálne mám, nezadlžujem sa, nakupovaním teším seba, svoju rodinu a blízkych priateľov, navyše, investovaním peňazí do nákupov podporujem jednotlivých predajcov, takže vo svojom „probléme“ ja problém nevidím. K móde a všetkému, čo s ňou súvisí, inklinujem od čias, keď som bola malé dievčatko. Nemyslím si však, že by som si neustálym nakupovaním niečo kompenzovala. Som so svojím životom spokojná. Jednoducho zbožňujem ten pocit. Je to akási eufória, ktorá sa mieša so vzrušením a očakávaním, keď si čerstvo kúpené veci prinesiem domov, uložím si ich do skrine a prvýkrát verejne prevetrám. To ma robí skutočne šťastnou. Milujem nakupovať pre seba, syna alebo manžela. Doslova cítim v krvi vyplavený hormón šťastia. Či už dávam do košíka kozmetiku, oblečenie, topánky, módne doplnky, ale tiež sa viem poriadne vyšantiť pri kúpe rôznych dekorácií do bytu. Keďže nakupujem denne, využívam aj nakupovanie cez internet. Je to taká moja večerná zábavka aj na niekoľko hodín. Zájsť si však aspoň raz do týždňa na nákupy považujem za nevyhnutnosť.
Užívam si atmosféru, keď si s kamarátkami alebo s mojou polovičkou sadneme popri behaní po obchodoch na kávičku či obed. Môj manžel tiež rád nakupuje a takýmto spôsobom často trávime náš spoločný čas, samozrejme, keď máme so sebou synčeka, nevynecháme ani hračkárstva. Občas mám pocit, že aj malý je už závislý, nakupovanie má ozaj rád. Nedávno sme objavili parádne detské hodinky za 50 eur. Iste, nepotreboval ich, veď hodiny ešte ani nepozná, no páčili sa nám, tak prečo nie? Okolie mi márnotratnosť často vyčíta, ale zase na druhej strane, keď potrebujú s niečím poradiť alebo niečo požičať, vedia, na koho sa majú obrátiť, a to ma teší. Keďže môj šatník je na objem môjho oblečenia primalý a úprimne, strácam prehľad, čo v ňom mám, pravidelne si veci triedim a tie, ktoré sa mi už nepáčia alebo ich nestíham vynosiť, darujem svojim blízkym. Jedna vec teda urobí radosť dvakrát. Dokonca už sa mi stalo, že pri rozdávaní som v skrini objavila pár rovnakých modelov, len v iných farbách. Okrem haldy oblečenia vlastním asi 20 kabeliek a 40 párov topánok, no mám pocit, že ich u mňa nikdy nebude dosť. Vždy keď vidím v obchode nový kúsok a zrodí sa vo mne pocit, že ho musím mať, som nervózna, podráždená a myslím naň do momentu, kým si ho nekúpim. Jedine tak dokážem ten mučivý pocit zahnať.
OTÁZKY NA TELO
Uvedomujete si svoju závislosť?
Áno, absolútne.
Za čie peniaze nakupujete?
Väčšinou za svoje, no mám láskavého manžela, ktorý mi splní všetko, čo mi vidí na očiach. Sám má tiež veľmi rád módu, takže dokáže oceniť, keď sme ja, on alebo náš syn pekne oblečení.
Máte po nákupoch výčitky?
Niekedy, keď to prepočítam, tak ma prepadne pocit, že to preháňam, ale pri pohľade na kúpené veci sa mi to z mysle rýchlo vytratí. Poviem si, že som to fakt súrne potrebovala.
NÁZOR ODBORNÍKA
Psychológ, motivátor a osobný tréner Robert Krause:
„Pri závislostiach sa ľudia často snažia svoj problém racionalizovať a prerámcovať ho tak, aby si samotné správanie pred sebou samým ospravedlnili. Treba si uvedomiť, že nákupy nie sú investíciou, ale spotrebou.“
