No už sa podľa jej princípov neriadi iba on, ale celá štvorčlenná rodina. Medzičasom sa rodina Zvolenských rozrástla o dve rozkošné deti, dcéra Maia má dva roky a syn Maui 11 mesiacov. Keď sa dvojica zoznámila, spoločne odcestovala do milovanej Kostariky s jasným cieľom: kúpiť pozemok a postaviť dom. „Až tam sme si uvedomili zásadné veci: chýbali by nám štyri ročné obdobia, neobmedzený prístup k tečúcej pitnej vode, kvalitná strava, priatelia i rodina. Navyše už som bola tehotná a prvé tri mesiace boli veľmi náročné,“ hovorí ani nie 30-ročná mamička.
Každé ráno v záhrade naboso
Kým si zaľúbenci užívali spoločné chvíle v Strednej Amerike, zavolal im príbuzný, že na Gemeri je na predaj dom. Martin nepotreboval nič viac počuť. „Ako chlapec som bol dve letá cez prázdniny na chate práve v tomto regióne, celá rodina sme chodili na huby. A tak rodičia išli na obhliadku a cez video hovor sme dom kúpili. Stojí na konci dediny hneď vedľa potoka. Tešili sme sa, že si splníme sen. Už nehovorím o tom, keď som sa naň išiel hneď po prílete pozrieť, rozplakal som sa. Nie však od šťastia. Dom nebol taký starý, aký bol zanedbaný. Ešte v tú noc som od nervov vytrhal celú kuchyňu,“ hovorí príhodu dnes už s úsmevom.
Po dvoch mesiacoch prerábky sa sťahovali. Macha túžila po domácom pôrode. Zatiaľ sa jej to nesplnilo. V prípade dcéry nemala dostatok času zžiť sa s novým prostredím a synček bol v brušku otočený hore hlavou, takže cisársky pôrod bol viac-menej nevyhnutný. Iba málo z toho čo doposiaľ odznelo sa možno o Zvolenských dozvedieť z instagramového účtu, hoci spôsob svojho života na sociálnych sieťach do istej miery s verejnosťou na profile @sme_rodinka zdieľajú. Zameriavajú sa však skôr na funkčný minimalizmus a kvalitu, ktoré si osvojili. Trebárs každé ráno začínajú aspoň niekoľkominútovým pobytom v záhrade. Ideálne naboso. Nezabráni im v tom ani dážď, ani sneh. V zime deťom oblečú iba ľahké oblečenie, aby si zvykli na otužovanie. Podľa ich výrazu na tvárach usúdia, keď majú dosť. Maia to už vie povedať nahlas. Akékoľvek aktivity vonku sa jej páčia, či pomáha mame v záhradke, alebo sa čvachce v studenom potoku.
Žiadne plačúce bábiky
„Niektorí nás považujú za hipisákov, pre iných sme divní. My sme sa len vrátili k tomu, ako žili naši predkovia. Neodmietame modernú medicínu, ani technické výdobytky. Napriek tomu sa vyhýbame svetelnému, informačnému i elektromagnetickému smogu,“ rozpráva Macha, pre ktorú je podstatné, aby obidve ratolesti boli podľa možností súčasťou všetkých aktivít v dome i okolo neho.
Vždy formou hry. Aj hračky rodičia vyberajú s jasným zámerom. Len ťažko by ste v ich detskej izbe našli bábiku, ktorá napodobňuje plač či blikajúce plastové autíčko, ktoré vydáva zvuky sanitky. Za to drevené kruhy, rebriny a preliezačky majú. „Pri visení na kruhoch rozvíja jemnú motoriku, posilňuje ramená, chrbát, stred tela, trénuje rovnováhu i koordináciu. Obľúbila si tiež ortopedické podložky, ktoré sú na vývoj klenby chodidla. Ústna harmonika je tiež perfektný spôsob ako deti zabaviť v aute. Posilňujú si dýchacie svaly, zväčšujú kapacitu pľúc. Pri dlhšej ceste máme podobných zábaviek viac. Jednoducho hráme sa s nimi vždy s jasným zámerom, čo u nich chceme práve podporiť,“ vraví mladá mamička, ktorá sa s oboma deťmi rozpráva po slovensky a manžel po anglicky.
