Rodičia mi v terapii tiež veľmi pomohli. Hlavne finančne. Mala som obdobie, že som chcela s nimi počiatky choroby analyzovať. Mame som sa priznala, ako ma trápi, že ako rodič nespravila viac. Odôvodnila to tým, že nevedela, čo presne má podniknúť. Podľa mňa to nie je práve najvhodnejší spôsob. No určite sa na nich nehnevám. I keď sa čudujem, že napriek tomu, čím som si prešla, moja mama sa stále zaoberá chudnutím a diétami.
Svoju životnú skúsenosť zužitkúvam v rámci OZ Chuť žiť, kde pôsobím ako peer konzultantka. V rámci terapie majú klienti k dispozícii sedenia so psychológom a nutričným špecialistom, ale keď sa môžu porozprávať s človekom, ktorý si prešiel niečím podobným ako oni, sú vďační. Svojím príbehom však bežne v spoločnosti na seba neupozorňujem, nehovorím o tom. Keď vo svojom okolí začujem, aké diéty ženy riešia, zasvieti mi kontrolka. Nevyžiadané rady však nedávam. „Hlas choroby“ už nemá nado mnou kontrolu. Uvedomila som si, že hodnota človeka sa nemeria v kalóriách, nabehaných kilometroch ani v odcvičených hodinách.
Návrat ochorenia je pomerne častý
V minulosti sa poruchy príjmu potravy (PPP) spájali najmä s veľmi vychudnutými dospievajúcimi dievčatami. Dnes vieme, že väčšina pacientov má normálnu alebo vyššiu hmotnosť. Petra Šteinecker, liečebná pedagogička Chuť žiť, tiež vraví, že ochorenie trápi takmer 30 percent mužov.
Ktoré vekové kategórie sú PPP zasiahnuté najčastejšie?
Najvyššie riziko vzniku je stále v období dospievania, keď dochádza k telesným zmenám, formovaniu identity, zvýšenému sociálnemu porovnávaniu a rastúcemu tlaku na vzhľad či výkon. Rastúci trend ale zaznamenávame najmä u detí od šesť rokov, tiež u ľudí v strednom a vyššom veku. Ťažkosti sa môžu vyskytnúť napríklad v tehotenstve alebo v období menopauzy.
Aké sú obyčajne dôvody?
Viaceré medzinárodné štúdie preukázali, že mladí ľudia dnes častejšie pociťujú tlak na výkon a dokonalosť. U detí je prítomná vyššia miera psychickej záťaže. Majú skorší kontakt s ideálmi krásy, často cez sociálne siete s obsahom zameraným na vzhľad, telo, stravovanie, či cvičenie.
Ktorá liečba má najlepšie výsledky?
Je to komplex viacerých. Psychoterapia pomáha porozumieť ochoreniu, vďaka nutričnej terapii sa obnovuje pravidelné stravovanie, budujú sa zdravé a bezpečné stravovacie návyky. V mnohých prípadoch je potreba zapojenia psychiatrickej starostlivosti, teda aj farmakologickej liečby, najmä ak sa súčasne vyskytujú úzkosti, depresia, obsesívno-kompulzívna porucha. Peer odborníci zas poskytujú nádej na vyliečenie a zdieľajú praktické postupy. Osobitne dôležité je zapojenie rodiny, ktorá je nepochybne zdrojom liečby.
Máte štatistiky, koľko percent Slovákov sa to týka?
Medzi teenagermi bolo zachytené rizikové správanie za účelom zmeny výzoru u každého piateho dieťaťa. Priemerne až každé druhé dospievajúce dievča vykazuje najmenej dva príznaky PPP. Na Slovensku bol v roku 2021 zaznamenaný nárast PPP až o 37,7 percent v priebehu posledných piatich rokov. Zároveň sa domnievame, že časť prípadov ostáva nediagnostikovaná z dôvodu nevyhľadania odbornej pomoci.
Aká časť pacientov vykazuje návratnosť ochorenia?
Návrat choroby je, žiaľ, pomerne častý. Jedná sa o závažné ochorenie s druhou najčastejšou úmrtnosťou spomedzi všetkých psychiatrických porúch. Pri mentálnej anorexii a bulímii pacienti recidivujú približne v 30 až 50 percentách, najčastejšie v prvých mesiacoch po zlepšení stavu. Pri záchvatovom prejedaní je to 20 až 30 percent v prvom roku po liečbe. Na celkové zotavenie sa pozeráme skôr ako na proces než jednorazový výsledok. Pozorujeme zlepšenia a zhoršenia stavu, ktoré nevnímame ako zlyhanie. Pacientov učíme, aby práve v týchto obdobiach nepodcenili odbornú starostlivosť a rodinnú podporu. Následne sa opäť vedia vrátiť k zotaveniu. Dôležitá je dlhodobá starostlivosť, ale poruchy príjmu potravy sú liečiteľné
