V Charkove som si otvorila cukrárenskú výrobu, všetko prerušila vojna.
NEZDOLNÁ
• Taká je Ukrajinka z Charkova, ktorú vojna vyhnala z rodnej krajiny. Keďže podnikala tam, vo svojom sne pokračuje aj u nás. Zrejme nos na biznis podedila po rodičoch, ktorých roky živil malý obchod s potravinami. S mamou sú kolegyne aj dnes. V centre Bratislavy osladzujú život všetkým maškrtníkom, ktorí k nim zavítajú.
Iba otec tam ostal
Hoci na prvý pohľad by jej človek sotva odhadol „čerstvú dospelosť“, Anya má 33 rokov a dvoch synov, pričom prvého porodila pred 12 rokmi. Krátko po skončení manažmentu na vysokej škole sa pustila do podnikania.
„Začalo sa to presne tak ako v prípade mnohých iných žien na materskej. Blížili sa synove druhé narodeniny a ja som sa rozhodla upiecť mu tortu. Bol to vanilkový korpus a krém zo salka. Na oslave bolo asi 20 hostí a veľmi im chutila. Keď oslavovali ich deti, chceli, aby som im napiekla tiež. Svoju prvotinu som zdieľala na Instagrame a záujemcov postupne pribúdalo,“ vraví Anya, ktorá si ešte pár rokov predtým vyskúšala, aká by bola biznisová „parťáčka“ s mamou – vyrábali detské stany.
„V Charkove som si otvorila cukrárenskú výrobu, neskôr malú kaviareň a postupne som zamestnala 21 ľudí. Darilo sa nám. Všetko prerušila vojna, ktorá vypukla 24. 2. 2022, a o týždeň neskôr som už bola na Slovensku. Prišli sme celá rodina, iba otec tam ostal. Mladšia sestra bola už dlhšie tu, takže nám pomohla s ubytovaním. Odísť bol môj nápad. Nasadli sme na jeden z prvých evakuačných vlakov, ktorý smeroval do Ľvova, hodný kus cesty sme išli pešo a z Košíc sme sa nakoniec autobusom dostali do Bratislavy. Mladší syn mal len deväť mesiacov. Našťastie, obidve deti boli také malé, že to na nich nezanechalo žiadne stopy, hoci videli tanky a počuli bomby,“ pokračuje.
Sladké ukrajinské detstvo
V slovenčine sa stále zdokonaľuje. Keď sa nevie správne vyjadriť, pomôže jej ukrajinská kamarátka Oleksandra Bakushina, s ktorou sa zoznámila na Slovensku. Aj ona bola jej zákazníčka – objednala si tortu pre syna. Kamarátstvo rástlo, až raz prišla s nápadom: „Anya, otvorme si cukráreň.“
Pomenovali ju výstižne: Maslo. Nie je to len hlavná ingrediencia pri poctivých zákuskoch, ale aj skratka jej priezviska – Maslova. „Mama absolvovala cukrárenský kurz a je garantkou podniku. Ponúkame kúsok nášho detstva a tradícií. Medzi moje obľúbené koláče patria tyčinky s vyšľahaným salkom a maslom, kartoška – čiže čokoládový bonbón – alebo tvarohové tyčinky. Slováci sú v porovnaní s Ukrajincami konzervatívnejší, neradi experimentujú v ochutnávaní niečoho nového, preto pečieme aj punčové rezy s ukrajinským twistom,“ usmieva sa mladá podnikateľka, ktorej sa postupne podarilo previezť takmer celé cukrárenské vybavenie z Charkova do Bratislavy.
Prvý mixér po príchode k nám však získala až neuveriteľným spôsobom: „Čo napečiem, zdieľam na instagramovom profile @maslova_anya. Našla si ma Ukrajinka žijúca v Nemecku a poslala mi ho ako darček. Nikdy sme sa nevideli. Som jej nesmierne vďačná.“
Pomalá Bratislava
Po skúsenosti s vojnou nemá Anya žiadne plány do ďalekej budúcnosti. Jedno je však isté – chce pokračovať v pečení a dekorovaní tort. Na to či sa vráti na Ukrajinu, nemá jednoznačnú odpoveď: „Pre deti chcem to najlepšie, preto by to asi nebol dobrý nápad. Ostal tam veľký kus môjho srdca, ale je čas ísť ďalej. Život v novej krajine ma urobil silnejšou. Zvykám si aj na pomalší spôsob života. Na Ukrajine je vo veľkých mestách oveľa vyššie tempo, lebo je tam väčšia konkurencia. V Bratislave je všetko ležérne a pomalé,“ zdieľa svoj postreh.