Od babičky som odpozorovala entuziazmus k práci. Bez nadšenia sa nedostaví úspech.
PODNIKAVÁ
• Bola taká Karinina babka, mama a presne taká je aj ona. Ženy u Leebovcov majú totiž nos na biznis. Osvedčili sa v hotelierstve. V roku 1929 to celé odštartovala stará mama, ktorá v alpskom stredisku Turracher Höhe začínala s hostincom pre 30 ľudí. Rokmi ho rodina pretvorila na hotel s takmer desaťnásobnou kapacitou.
Hotelierka viac ako 20 rokov
Rodáčka z Korutánska žije celý život vo výške 1 763 metrov nad morom pri Turrachskom jazere. Detskú izbu mala vždy v hoteli, lebo s rodičmi a troma bratmi boli odjakživa spätí s rodinným biznisom. Prvá spomienka na detstvo sa Karin, pochopiteľne, spája s hotelovým životom.
„Mala som asi deväť rokov a rodičia sa ma zo žartu pýtali, že ak by sa rozviedli, s kým by som chcela ostať. Bez váhania som povedala, že s tým, komu zostane hotel,“ smeje sa členka tretej generácie rodiny Leebovcov. Táto úsmevná príhoda jednoznačne vystihuje jej vzťah k hotelierstvu. Ako dievčatku sa jej páčilo motať sa pomedzi hostí, sledovať, čomu všetkému sa rodičia venujú a čo všetko za deň stihnú. Mama mala na starosti ekonomiku, kuchyňu, vytvárala rodinnú atmosféru v hoteli a otec bol rodený zabávač.
„Babička zomrela, keď som mala 23 rokov. Často som s ňou trávila viac času ako s rodičmi. Vychovala ma k disciplíne. Od nej som odpozorovala entuziazmus k práci. Bez toho by to nebolo možné. Bez nadšenia sa totiž nedostaví žiaden úspech,“ hovorí majiteľka hotela Hochschober, ktorý patrí medzi najluxusnejšie v rakúskom lyžiarskom stredisku Turracher Höhe. Riadi ho už 23 rokov.
Čínska veža v Alpách
Keď stretla svojho manžela Martina, pracovala v Nemecku v agentúre na marketingovom oddelení. Rodený Mníchovčan mal svoje centrum fyzioterapie a jogy. Láska kvitla, a tak partnerovi navrhla, či by s ňou neprevzal rodinné podnikanie.
„Rodičia boli nadšení, pretože bratia sa uplatnili inde. Jeden je univerzitný profesor, druhý dlhé roky pôsobil v Hollywoode a vyrábal filmové trailery, aktuálne pôsobí v telekomunikáciách, a ďalší je muzikant v Kalifornii,“ pokračuje v rozprávaní. Vzápätí si spomína na radu od otca, ktorú dostala vo svadobný deň: „Veľký úspech je najväčšie nebezpečenstvo a najväčšie krízy sú príležitosti na míľové posuny.“
Byť o krok vpred pred konkurenciou, splniť požiadavky hostí a zároveň byť perfektným zamestnávateľom je poriadna výzva. Karin Leeb sa to však darí. „Keďže náš hotel je na brehu jazera, vytvorili sme svetovú raritu – celoročne vyhrievaný jazerný bazén. Otec obdivoval čínsku architektúru, preto sa po návšteve Číny rozhodol, že niečo z tejto krajiny prenesie aj do Rakúska. A tak sme postavili jedinú autentickú čínsku vežu v Alpách s čajovňou a výhľadom na jazero aj pohorie Nockberge,“ vraví podnikateľka.
V Rakúsku bez nemčiny
„Som náročná v prvom rade na seba a zároveň aj na kolegov. Vidia, že u nás sa udrží len ten, kto naozaj maká. Keď som hotel preberala, pracovalo u nás 80 ľudí a len piati boli cudzinci. Dnes máme 130 zamestnancov z 22 rôznych krajín. Okrem iného aj zo Slovenska. Snažíme sa ich udržať dobrým zárobkom aj benefitmi. Napríklad sme im postavili nové ubytovacie zariadenie, za ktoré neplatia. Stravu majú tiež zdarma bez ohľadu na to, či sú v práci, alebo majú voľno. Nemčinu nepotrebujú, stačí angličtina a všetkých si na jednotlivé pozície zaškolíme. Teším sa, že väčšina kolegov u nás zostáva roky a fluktuácia je menej ako 10 percent,“ hovorí Karin Leeb.
Má síce dve deti, ale zatiaľ sa ani jedno nevyjadrilo, či raz prevezme rodinný biznis. Dcéra študuje právo a syn ekonómiu. „Ako šéfka servisu u nás pracuje neter. Je mimoriadne šikovná a naše deti to veľmi dobre vedia. Trošku na ňu žiarlia, ale to je dobré. Vieme, že ak v hotelierstve nebudú chcieť pokračovať oni, náhradu máme,“ dodáva Rakúšanka, ktorá obyčajne dvakrát ročne cestuje na dovolenku a v hoteloch sa s radosťou necháva obsluhovať.
Anya Maslova - Ukrajinka
