„Myslím, že Jolana si to vie lepšie zorganizovať,“ pokrčil plecami a ja som po ňom hodila košeľu s výkrikom: „Tak nech ti ju vyžehlí ona!“ A šla som do spálne čítať.
V sobotu večer sme išli na veľký nákup do supermarketu a Ďuro skonštatoval, že ho hnevá niečo v aute. „Zastavím sa u Karola, pozrieme sa na to spolu, určite mi poradí,“ vyhlásil a poďho k bratovi. Nepovažovala som za nutné ohlásiť našu návštevu telefonicky, veď sme rodina. A mali sme šťastie, okná švagrovho domu žiarili do tmy. Vystúpili sme z auta a zazvonili pri dverách. V tej istej chvíli sme začuli tresk rozbitého skla.
„Mám toho dosť! Nechcem byť len slúžka, práčka a kuchárka! Stále len metla, handra, práčka a sporák! To je celý môj život!“ Aj cez zatvorené dvere k nám doliehal Jolanin krik. „Zbláznim sa z toho!“
„Daj mi s tým pokoj, prosím ťa! Kto ťa núti, aby si stále drhla a vyvárala? Veď si môžeš niekedy aj oddýchnuť!“ odpovedal jej rovnako nahnevaný Karol.
„Čože? Oddychovať? V tom neporiadku? To by sme čoskoro žili ako v chlieve!“ stála si za svojím švagriná.
„Prestaň, Jolana, daj mi pokoj!“
V tej chvíli som mala svojho muža a jeho správania ku mne naozaj plné zuby. Naivne som si myslela, že mi poďakuje za výbornú večeru, za to, ako sa oňho starám, ale kdeže! To teda prehnal!
„Myslím, že Jolana si to vie lepšie zorganizovať,“ pokrčil plecami a ja som po ňom hodila košeľu s výkrikom: „Tak nech ti ju vyžehlí ona!“ A šla som do spálne čítať.
V sobotu večer sme išli na veľký nákup do supermarketu a Ďuro skonštatoval, že ho hnevá niečo v aute. „Zastavím sa u Karola, pozrieme sa na to spolu, určite mi poradí,“ vyhlásil a poďho k bratovi. Nepovažovala som za nutné ohlásiť našu návštevu telefonicky, veď sme rodina. A mali sme šťastie, okná švagrovho domu žiarili do tmy. Vystúpili sme z auta a zazvonili pri dverách. V tej istej chvíli sme začuli tresk rozbitého skla.
„Mám toho dosť! Nechcem byť len slúžka, práčka a kuchárka! Stále len metla, handra, práčka a sporák! To je celý môj život!“ Aj cez zatvorené dvere k nám doliehal Jolanin krik. „Zbláznim sa z toho!“
„Daj mi s tým pokoj, prosím ťa! Kto ťa núti, aby si stále drhla a vyvárala? Veď si môžeš niekedy aj oddýchnuť!“ odpovedal jej rovnako nahnevaný Karol.
„Čože? Oddychovať? V tom neporiadku? To by sme čoskoro žili ako v chlieve!“ stála si za svojím švagriná.
„Prestaň, Jolana, daj mi pokoj!“
„Ty mi daj pokoj!“
Ďuro znova zazvonil a zvnútra domu sa ozval hlas nášho malého synovca: „Mami, mami, niekto zvoní, nepočujete?“ A o chvíľu sa otvorili dvere a na prahu sa objavila švagriná.
Neupravená, oblečená v domácom, nenalíčená – a viditeľne rozčúlená.
„Á, to ste vy!“ bleskovo nasadila tvár do neúprimného úsmevu.
„Len poďte ďalej!“
Ďuro sa na mňa nerozhodne pozrel. Zdržali sme sa len chvíľku, pretože aj keď sa dom, ako zvyčajne, leskol čistotou, atmosféra v ňom bola na bode mrazu.
Obaja bratia okamžite zmizli pozrieť sa, čo je s naším autom, a ja som sa pokúšala viesť zdvorilý rozhovor s Jolanou, ktorá sa už trochu spamätala a stihla sa aj upraviť. Snažila sa usmievať a rozprávať so mnou, ale jasne som videla, že na mňa vôbec nemá náladu.
Lúčili sme sa s veľkou úľavou. Domov sme išli mlčky, až po nejakej chvíli po mne Ďuro hodil pohľadom a potom povedal: „Myslím, že som ti dlžný veľké ospravedlnenie, Nikolka. Za Jolanu ani za žiadnu inú by som ťa nikdy nevymenil! To radšej budem jesť každý deň párky alebo grilované kura zo supermarketu a začnem si sám žehliť košele, než aby som mal doma takú protivnú ženskú, ako je Karčiho Jolana!“ Len som sa naňho usmiala a pobozkala ho na líce.
Odvtedy sa u nás všeličo zmenilo k lepšiemu. Ďuro si asi konečne uvedomil, že keď sa vrátim z práce, mám tiež právo si trochu oddýchnuť, a nie hneď bežať k sporáku. Naše večery teraz prebiehajú vo vzájomnej zhode – niekedy si napríklad objednáme pizzu alebo zájdeme na večeru do reštaurácie. A keď Ďura niekedy, keď mám nielen náladu, ale aj dosť času, prekvapím nejakou dobrou večerou, podľa exkluzívneho receptu, je dokonca schopný ju pochváliť a poďakovať za ňu. Nedávno mi dokonca priniesol kyticu a vyhlásil, že som ideálna žena, a že je veľmi rád, že ma má.
Nikola, 32 rokov