Odpoveďou mi bolo len zapípanie v slúchadle. Linda mi prvý raz v živote zrušila hovor. Potom, čo sme sa jej s manželom pokúšali opakovane zbytočne dovolať, zostávala už len jediná možnosť: sadla som na prvý autobus do Bratislavy, aby som zistila, čo sa deje s dievčaťom, ktoré som od onoho telefonátu nespoznávala. Netušila som, či bude doma, no od bytu, ktorý zdieľala s ďalšími študentmi, som mala kľúče, tak som sa rozhodla pre prepadovku.
V byte nikto nebol a Lindina izba vyzerala inak, než keď som v nej bola naposledy. Pri hlavnej stene stála nová skriňa až po strop. Prečo mi o nej nepovedala? Pomaly som otvorila jej dvere a...
Na obraz, ktorý sa mi naskytol pri pohľade do skrine, dlho nezabudnem. Na ramienkach viselo množstvo luxusného šatstva, v spodných poličkách veľa párov topánok. Móda baví aj mňa a trochu sa teda vyznám v značkách. Pri pohľade na cenovky, ktoré ešte viseli na väčšine toho všetkého, mi bolo jasné, do čoho moja dcéra posledný polrok investovala požičané peniaze.
Ďalší šok ma čakal pri pohľade do zásuviek. Medzi spodnou bielizňou, už na prvý pohľadu veľmi drahou, sa povaľovali luxusné flakóny parfumov vychýrených značiek. V ďalšej zásuvke som objavila kašmírové svetre a najmenej päť značkových riflí. Z prezerania ma vyrušil zvuk otváraných dverí. Do izby vošla Linda. Prekvapený výraz v jej očiach sa okamžite zmenil na strach, ktorý ju pri pohľade na mňa zjavne ochromil.
„Môžeš mi vysvetliť, prečo máš, preboha, toľko nových luxusných handier?“ Otázku, kde na ne vzala, som nevyslovila, pretože odpoveď som poznala. Linda sa zosunula na posteľ a hlasno sa rozplakala.
„Nemôžem prestať,“ zašepkala po dlhom čase, keď som ju hladila po vlasoch. „Začalo to tým, že som pravidelne sledovala svoju obľúbenú influencerku. Vieš, mami, to je niekto, kto propaguje módu a životný štýl,“ vysvetlila, keď videla môj nechápavý výraz. „Na internet posiela videá s tým, čo sa nosí a čo by si človek mal zaobstarať, aby vyzeral štýlovo. Začala som podľa nej nakupovať a jednoducho… asi som si na tých nákupoch vytvorila závislosť. Vždy si predstavím nejakú vec, ktorú ešte potrebujem, aby som vyzerala dokonale a v tej chvíli verím, že je úplne posledná, ale potom mi napadne ešte niečo a zase si to musím ísť kúpiť. Je to ako droga šťastia… ten pocit, keď si niečo kúpim. Tá radosť však rýchlo prejde a ja ju potrebujem zažiť znova. Nenávidím sa za to, no neviem prestať,“ znovu ňou otriasol mohutný záchvat plaču.
„Všetky dlhy splatím, ale potrebujem od vás pôžičku, inak na mňa tie banky pošlú exekútorov,“ zašepkala, keď sa trochu upokojila.
„A čo tvoj plat v tej agentúre? Hovorila si predsa, že ťa platia dobre?“
