Veci zavše nie sú také, ako vyzerajú. Každý z nás má svoju Pandorinu skrinku, ktorú tají. Otvoriť ju vyžaduje určitú odvahu. A tú má len málokto. Spätne Jankovi jeho mlčanie vlastne nezazlievam. Viem, že mal strach o náš vzťah a chcel urobiť za minulosťou hrubú čiaru. A to je dobre.
„Veľmi ťa milujem,“ zašepkal.
„Ja ťa tiež milujem,“ povedala som pevne.
Vtom sa ozval zvonček. „Už sú tu po tú skriňu.“ Janko išiel otvoriť a pomohol tú opachu odniesť zo schodov a naložiť do auta. Priznám sa, že keď bola almara preč, uľavilo sa mi. V tej chvíli sa mi zdalo, ako keby s ňou odchádzali aj všetci kostlivci a obavy z budúcnosti.
Verím, že moja rodina bude šťastná. Urobím pre to čokoľvek a Janko určite tiež. Človek sa má pozerať dopredu, nie sa utápať mátohami z minulosti.