Týždeň pred mojimi šesťdesiatinami som došla na koniec svojej diétnej cesty. Mala som o tridsať kilogramov menej a vážila som krásnych šesťdesiatpäť. Nebola som chudá, ale tak akurát. Všetci ma chválili a ja som bola so sebou nesmierne spokojná. Tak ľahko, zdravo a v kondícii som sa necítila roky. Lenže kým ja som bola hrdá a šťastná a všetci okolo mi blahoželali, Jaro ku mne bol viac a viac uštipačný. Mala som pocit, že sa v ňom miesi žiarlivosť a strach, že ma možno stratí. A už som sa presvedčila, že sa mu ženy s nadváhou skutočne páčia a tie chudé mu nič nehovoria.
Náš vzťah chladol, už ku mne veľmi nechodil, vždy mal nejakú výhovorku a mne už to pomaly ani nebolo ľúto. Bola som sklamaná a silnel vo mne pocit, že mal vlastne radšej moje „sadielko“, moju nemotornosť a aj pocit, že si ma nijaký muž okrem neho ani nevšimne.
Nakoniec sme sa dva roky po mojom rozhodnutí schudnúť rozišli. A ja mám smutný pocit, že som možno jediná žena na planéte, ktorú muž prestal milovať, pretože schudla a vyzerá lepšie a zdravšie.
