Po niekoľkých neúspešných vzťahoch som stretla Tomáša, do ktorého som sa zaľúbila takmer na prvý pohľad. On na tom bol podobne. Čoskoro sme spolu začali bývať. Bol rozvedený a z manželstva má dve deti. Jedenásťročnú Simonu a sedemročného Vlada. Upozornil ma, že sú pre neho všetko a ja som prineskoro pochopila, že boli príčinou krachu dvoch vzťahov predo mnou.
Keď sme potom mali ísť ako na oslavu zoznámenia s nimi na výlet k prameňu Hrona, obe deti sa tvárili otrávene ešte skôr, než sme vyrazili.
„Ja som tam ešte nikdy nebola, vy áno?“ skúsila som začať konverzáciu, no bez odozvy.
Výlet si užíval iba Tomáš. Nedbal na nezáujem svojich detí a s nadšením rozprával všetko, čo o tej lokalite vedel.
„Mňa to nezaujíma,“ precedila Simona.
„Ty chceš zostať hlúpa? Simonka, Simonka. Buď chytrá, hlúpych je na svete dosť,“ zasmial sa Tomáš.
Keď som potom Tomášovi povedala, že ma jeho deti neprijali, chlácholil ma, že sa to zlepší a iste si ich získam. Mne však napadlo, že by som si skôr získala priazeň hladných krokodílov. Deti s nami trávili veľa času a stále sa ku mne správali ako k obťažujúcemu hmyzu. Ja som pritom bola ochotná, obrazne povedané, dať si nohu za krk, len aby boli v pohode, ale Tomáš akoby to nevidel.
„Nemajú ma rady,“ lamentovala som.
„Ale choď ty, to sa ti len zdá. Nie sú skrátka také ústretové k cudzím ľuďom.“
„K cudzím ľuďom? Ja som cudzia? Veď ma poznajú už viac ako pol roka.“
„Sú to zlatíčka, ver mi. Možno by si mohla cez víkend uvariť niečo dobré. Simone sviečkovú a Vladkovi palacinky.“
„Sviečkovú? Ja mám variť sviečkovú? Ja som rada, keď nespálim vodu na čaj a urobím praženicu!“
„Nemám strach, že by si to nezvládla. Platí? Sviečková a palacinky, áno?“
Zaľúbená rovná sa neschopná odporu, tak som súhlasila. Sviečkovú som objednala v reštaurácii a palacinky urobila sama.
„Fuj, tá omáčka je kyslá. To ja jesť nebudem! To tá od mamky je super!“ zavrieskala Simona.
„Kyslá? Mne sa nezdá… No, trochu kyslejšia je, ale má to takú pikantnejšiu chuť,“ povedal Tomáš.
„Palacinky sú celkom dobré,“ povedal Vlado, lebo bol žravý ako piraňa a chutilo mu všetko.
„Simonka, mamička je profesionálna kuchárka v luxusnej reštaurácii, tú sviečkovú musí vedieť na jednotku. Sveťa sa ju iste tiež kvôli tebe naučí robiť, ako ju máš rada,“ z Tomáša akoby kvapkal med, a mne sa z toho začínali ježiť chlpy.
Ku mne však medový nebol.
„Nepoužívaj vysávač, než prídu deti. Zvíri sa prach a Simonka potom kašle. A nedávaj na obliečky tú modrú aviváž, Sime ten pach nerobí dobre. A Vladkovi nevyčítaj, keď na vecku netrafí do misy. Nejakú tú kvapku predsa môžeš utrieť.“
