Lucia
Vydávala som sa mladá, mala som 21 rokov, keď sa nám narodila Lucka. Všetko bolo v poriadku, manžel bol výborný otec až do času, kým si nedal pohárik, vtedy nevedel, že má rodinu. Etapy medzi statusom výborný otec a pohárikmi sa skracovali, a tak sme sa vo veku 3 rokov Lucky rozviedli. Bolo to náročné pre mňa ako mladú maminu a bez pomoci rodičov by som to nikdy nezvládla.
Keď mala Lucka 8 rokov, začala som sa stretávať s kamarátom z detstva, prehupli sme do vzťahu a po roku som otehotnela, vzťah už v prvom trimestri naberal nepekný smer v znamení žiarlivostných scén a po jednej extrémne nepeknej situácii padlo moje rozhodnutie: deti budem vychovávať sama, bude to ťažké, ale zvládnem to.
Keď sa narodila Nellka (jej otca som neuviedla v rodnom liste), prežívala som najkrajšie obdobie v živote, Lucka bola veľká sestra, vo veku 9 rokov mi veľmi pomáhala, často som sa zamýšľala, či ju celá situácia neoberá o detstvo.
Boli sme milá komunita mamičiek na materskej a tri krásne roky ubehli veľmi rýchlo. Zvládla som to, ale naozaj len za finančnej a mentálnej pomoci rodičov, za čo im ĎAKUJEM! Môj otec suploval dcérkam ich otcov. Vždy bude pre mňa muž môjho života a hrdina.
Lucka sa so svojím otcom ešte v rámci možností stretávala, ale Nellka svojho otca absolútne nepoznala. Keď mala 4 roky, začala sa veľa pýtať a ja zas veľa vysvetľovať... Po určitom období som sa rozhodla po konzultáciách so psychológom, že by bolo možno rozumné spoznať „ocka“.
Po týždni spoločných prechádzok a vzájomného spoznávania sa ma Nellkin otec opýtal, či by sme to nemohli skúsiť spolu... Moja odpoveď bola nie, ale nemám problém, ak sa budeme ako rodičia na výchove Nellky podieľať spolu, rozumne, bez hádok a výčitiek. Jeho veta za prítomnosti Nellky – „keď nie ty, tak ani decko“ – bola posledná kvapka v mojom rozhodnutí – nikdy viac! Dlho som bojovala s výčitkami, mala som ju nechať žiť s pocitom – žiadny otec nie je? Urobila som správnu vec? Mala som konať inak?
Dnes má Lucka 23 rokov a Nellka 15. Veľmi si prajem, aby moje dievčatá nikdy vo vzťahu „muž a žena“ nepocítili dôsledky mojich rozhodnutí, lebo viem a aj vtedy som cítila, že sú správne... No človek nikdy nevie...
Dnes je to rok, čo mám partnera Martina, vynikajúceho človeka, ktorého Lucka a Nellka majú veľmi rady, tak ako aj on ich. Napriek tomu, že je odo mňa o 10 rokov mladší, je to tá najväčšia opora, akú som si kedy mohla priať, a oplatilo sa počkať.