„Viera, okamžite sem!“
Čo zase má, čudovala som sa. Vo dverách spálne stála od hnevu bez seba madam Soňa a v ruke stískala zlatú náušnicu… Čo sa dialo ďalej, už viete. Šla som domov, zmätená z toho všetkého, v kabelke peniaze od šéfky – za diskrétnosť. Tento dom je fakt blázinec!
Na druhý deň som išla do práce ako vždy. Pri dverách do vily som sa zastavila. Podľa dohody kým je panstvo doma, zvoním, aj keď mám kľúče. Zhora z otvoreného okna ku mne doľahli rozčúlené hlasy.
„To si prehnal, Fred, vodiť si milenku do našej spálne! Našla som v posteli jej náušnicu!“
„Ty si zase svojich srnčekov vodíš do hotelov! Myslíš, že ti žeriem tie školenia?! Dobrá zámienka, ale koľko ich bolo len za tento rok? Len sa priznaj.“
Ajaj, takže trhlina v „manželskom šťastí“ sa rozširuje, pomyslela som si s rukou na zvončeku. Asi by som si predsa len mala začať hľadať nové zamestnanie. Tu to nemá perspektívu, aj keď… V koľkých rodinách to dnes funguje podobne, povedala som si a zazvonila.