Do Mareka som bola platonicky zamilovaná od strednej školy. Ja som mala 18, on bol starší, mal vtedy 25. Stretli sme sa raz náhodne diskotéke, kam náhodou zablúdil, pretože prišiel pracovne do Košíc, kde som vyrastala a žila. Tancovala som na parkete, už trochu pripitá a vtedy som si ho všimla stáť pri bare. Na prvý pohľad sexi, sebavedomý s drzým výrazom, čo sa mne páči a ako bonus mal dobrú, vyšportovanú postavu – bol to fakt kus chlapa. Netrvalo dlho a zoznámili sme sa, bol to klasický bratislavský frajer. Obaja sme mali pekne vypité a tak sme sa aj bozkávali. Ostala som sklamaná, že býva tak ďaleko a že do Košíc takmer nechodí.
Spoznávanie sa cez mail
V tom čase som chcela frajera na dlhú dobu, takže som vedela, že z tohto nič nebude. Tak sme si aspoň vymenili čísla a mailové adresy. Odvtedy sme zostali v kontakte a písali si. Priznal sa mi, že má dlhodobý vzťah. A že sa mu veľmi páčim a že keby sme nebývali od seba tak ďaleko, boli by sme spolu... A tak sme si písali, niekoľko krát mesačne, posielali si fotky a spoznávali jeden druhého – prostredníctvom mailu. Dalo by sa povedať, že sme boli do seba platonicky zaľúbení. Raz, asi po troch rokoch od nášho prvého stretnutia mi zavolal, že je v Košiciach. Skoro som si cvrkla od radosti. Išli sme na večeru, potom na diskotéku. Zo svojho sexepílu nestratil nič, práve naopak, bol z neho už riadny, dospelý chlap. Bol to krásny večer plný chémie, no okrem bozkávania nedošlo k ničomu. Ráno sadol do vlaku a odfrčal na druhý koniec republiky a zas sa mi na niekoľko rokov stratil. Môj vysnívaný princ...
Stretnutie po rokoch
Medzičasom som si však aj ja našla priateľa a Marekovi sa narodilo prvé dieťa, oženil sa. Poslal mi fotku zo svadby, potom syna... úprimne som sa tešila a priala mu to, aj keď v kútiku duše som ho mala veľmi rada, takým zvláštnym spôsobom a vedela som, že keby nás nedelili kilometre, chodili by sme spolu. Keď som mala 27 vydala som sa ja a porodila dcéru. Tiež som ho o tom informovala, bol z toho trochu sklamaný, aj keď samozrejme, určite mi to prial, len mali sme k sebe taký zvláštny, majetnícky vzťah. Hneď po materskej som začala pracovať v jednej firme a v rámci práce som musela chodiť aj na služobky do Bratislavy. Veľmi som sa tomu tešila a hneď na prvej som sa Marekovi ozvala. Tešili sme sa ako deti, že sa zas po rokoch, obaja už starší a v úplne iných životných situáciách, opäť vidíme. Strašne ma priťahoval a vedela som, že sex s ním by bol ako výbuch sopky, pretože by sa konečne stalo niečo, na čo sme celé roky čakali a snívali o tom. Bola som však vydatá žena a tak okrem vášnivého bozkávania nedošlo k ničomu. Marek trochu naliehal, ale nakoniec pochopil a opäť sme sa rozlúčili ako najlepší priatelia.
Sklamanie na záver
Prešli ďalšie dva roky a situácia u mňa doma sa zmenila. S mužom nám to prestalo klapať a on si našiel bokovku, do ktorej sa zaľúbil. Požiadala som o rozvod a so zlomeným srdcom som zatúžila po pomste. A aj po objatí. Nechcela som však zháňať niekoho po meste, ani sa začať ozývať bývalým a tak ma napadlo, že s Marekom by to bolo super. Konečne by sme si splnili sen a ja som nepochybovala o tom, že sex s ním bude dobrý. Na to som proste mala nos a chémia medzi nami bola vždy veľmi silná. A ktovie, možno by z toho bol aj vzťah... A tak som sa vybrala do hlavného mesta. Išli sme na večeru, potom na drink. Keď už sme boli pripití, opýtala som sa ho, či by nešiel so mnou do môjho hotela. Veľmi sa potešil a ja som opäť pocítila motýle v bruchu. V izbe sme sa bozkávali a začali sa vyzliekať. Už pri bozkávaní sa mi však niečo nepáčilo. Bol to jeho telesný pach. Nie voňavka, ktorú roky používal a ktorú som mala rada, ale jeho vôňa tela. Bola tak trochu štipľavá a agresívna, pravdupovediac vôbec môjmu nosu nelahodila. To ma trochu brzdilo. O chvíľu sme už boli úplne nahí a v tom som TO zbadala... jeho prirodzenie bolo malé. Nie priemerné, ale fakt veľmi MALÉ. Ako môže byť na takom veľkom tele niečo tak malé?? Ostala som zhrozená, vypliešťala som oči a myslím, že aj on si to všimol, pretože sa mu jeho penis razom svrkol ešte na polovičnú veľkosť, takže ho už sotva bolo vidieť. Bola som zmätená a zhnusená a Marek to vycítil. Nechcela som, aby sa cítil trápne a tak som ešte chvíľu v posteli šaškovala, ale on už bol tak vystresovaný, že sa nedalo ďalej nič robiť. Ostal totálne zahanbený, obliekol sa, rozlúčil a odišiel. Do rána som oka nezažmúrila. Stále som mala v nose jeho smrad a pred očami jeho prirodzenie. No bolo mi toto treba? Keby že s ním nevleziem do postele, bol by pre mňa stále ten krásny tajomný princ, moja platonická zidealizovaná láska. Odvtedy si píšeme iba sem tam, povedala by som, že to ide do stratena... Niektoré veci asi treba nechať tak, keď prinášajú radosť tak ako sú a netreba sa ich snažiť meniť na niečo iné, môže prísť obrovské (alebo skôr miniatúrne :o) sklamanie...