Pred príchodom do televízie pôsobila vo finančnom sektore ako analytička a skúsenosti má aj z médií a lokálnych televízií. Dnes tieto svety prirodzene prepája. Odborné témy sa snaží podávať tak, aby im rozumeli aj ľudia mimo biznisu či financií.
Tento rok sa jej meno objavilo medzi nominovanými v ankete Slovenka roka 2026 v kategórii Médiá a komunikácia. V rozhovore hovorí o svojej práci, konferenciách, peniazoch, osobnej značke aj o tom, prečo je dôležité hovoriť o financiách zrozumiteľne.
Vaša práca v ta3 dnes nie je len o moderovaní. Čo všetko sa za ňou skrýva?
Moju prácu by som opísala ako kombináciu viacerých rolí. Moderovanie je len jedna časť. Veľkú časť tvorí príprava tém, analýza, komunikácia s hosťami a dramaturgia diskusií. Popri televíznom vysielaní sa intenzívne venujem aj ta3 konferenciám, kde zastrešujem obsah, výber tém, hostí aj samotné moderovanie. Baví ma prepájať odborný obsah s jeho zrozumiteľným podaním.
Stáli ste pri rozvoji projektu ta3 konferencie. Čo bolo na začiatku najťažšie?
Najťažšie bolo presvedčiť trh, že takýto formát má potenciál. Pamätám si jednu z prvých konferencií, keď v poslednom paneli sedelo v publiku šesť ľudí, z toho štyria boli z nášho obchodného oddelenia. Dnes máme za sebou 111 podujatí, viac ako 25-tisíc účastníkov, takmer tisíc spíkrov a milióny divákov, ktorí videli výstupy z konferencií. Vznikla silná komunita odborníkov, lídrov aj investorov.
Čo podľa vás robí konferenciu skutočne dobrou?
Dobrá konferencia je najmä o dramaturgii. Nestačí posadiť zaujímavých hostí na pódium. Dôležité je, ako spolu témy komunikujú, akú majú dynamiku a aký príbeh vytvárajú počas celého dňa. Konferencia by mala byť živý priestor na výmenu názorov, spontánne reakcie aj networking. Dobrá konferencia sa nekončí posledným panelom – často pokračuje v diskusiách a spoluprácach, ktoré vzniknú po nej.
Do ta3 ste prišli so skúsenosťami z médií aj financií. Čím vás televízia oslovila?
Oslovila ma možnosť robiť obsah, ktorý má hĺbku. ta3 mi dala priestor nielen moderovať, ale aj premýšľať nad obsahom, pripravovať diskusie a pracovať s témami komplexne. Pre mňa je televízia aj vysoká škola medziľudských vzťahov. Spoznala som množstvo odborníkov a mala možnosť podieľať sa na projektoch, ktoré majú presah.
Vaše meno sa spája s ekonomickými témami. Ako si vyberáte, čo sa dostane do vysielania?
Je to kombinácia aktuálnosti a dopadu na diváka. Sledujem vývoj v ekonomike, ale vždy sa snažím pozerať na tému cez optiku bežného človeka – čo to znamená pre jeho každodenný život. Ekonomika vie byť komplikovaná, preto sa ju snažím „preložiť“ do jazyka, ktorému ľudia rozumejú. Každá relácia si vyžaduje dôkladnú prípravu, pretože nesiete zodpovednosť za presnosť informácií.
Čo dnes podľa vás Slováci najviac potrebujú počuť o peniazoch?
Že je v poriadku priznať si, že financiám nerozumieme. To je prvý krok. Potom prichádza uvedomenie, že pasivita je dnes riziko. Peniaze sú nástroj, ktorý odráža naše rozhodnutia. Nejde len o šetrenie alebo investovanie, ale o celkový prístup k financiám a zodpovednosť za vlastnú budúcnosť.
Pri ktorých témach najviac vidíte, že sa mení správanie Slovákov k peniazom?
Najvýraznejšie pri mladšej generácii a jej prístupe k investovaniu. Vidno väčšiu otvorenosť, záujem aj odvahu. Zároveň sa ukazujú aj riziká, najmä ak chýba pochopenie súvislostí. Preto je dôležitá finančná gramotnosť a kritické myslenie, aby rozhodnutia neboli len impulzívne.
Vaša cesta viedla cez médiá, finančný sektor a opäť televíziu. Kedy vám začalo dávať zmysel spojenie ekonomiky a médií?
Nebolo to jedno konkrétne rozhodnutie, skôr postupný proces. K ekonomike som sa dostala náhodou, neskôr som sa jej venovala hlbšie vo finančnom sektore. Kľúčové bolo uvedomenie, že tieto témy majú reálny dopad na život ľudí. Návrat do médií mi umožnil nielen ich analyzovať, ale aj vysvetľovať.
Čo by ste chceli, aby si ľudia spájali s vaším menom?
Najmä dôveryhodnosť a vecnosť. Nezáleží mi na konkrétnom označení, či moderátorka, analytička alebo dramaturgička. Dôležité je, aby práca, ktorú robím, mala obsah, hodnotu a zmysel a aby prispievala ku kultivovanejšiemu verejnému dialógu.
Ste aktívna na LinkedIne. Prečo je pre vás táto sieť dôležitá?
LinkedIn vnímam ako pracovný nástroj. Nie je to len o komunikácii, ale aj o vytváraní príležitostí. Veľká časť spíkrov na konferencie vzniká práve tam. Je to priestor, kde sa stretáva odborná komunita a kde má komunikácia prirodzene vecnejší charakter.
Je osobná značka dnes pre ženu v médiách dôležitá?
Nie je nevyhnutnosť, ale je to realita dnešnej doby. Ak je postavená na obsahu a autenticite, môže byť prínosom. Dôležité však je, aby nebola cieľom sama o sebe, ale prirodzeným výsledkom práce, ktorú robíte.
Ste nominovaná na Slovenku roka v kategórii Médiá a komunikácia. Čo ste cítili, keď ste sa to dozvedeli?
Prekvapenie a pokoru. Bola to chvíľa, keď som si uvedomila, že práca, ktorú robím, má presah a zmysel. Vnímam to aj ako potvrdenie, že konštruktívny a vecný prístup k témam má v spoločnosti svoje miesto.
Vnímate nomináciu ako ocenenie posledných rokov v ta3 alebo celej vašej cesty?
Ako ocenenie celej cesty. Každá etapa – médiá, finančný sektor aj návrat do televízie – ma formovala. Práve kombinácia týchto skúseností mi dnes umožňuje robiť prácu tak, ako ju robím.
Za čo by ste si túto nomináciu pripísali vy sama?
Za dlhodobú prácu na prepájaní odborného obsahu s jeho zrozumiteľným podaním a za budovanie priestoru pre vecnú diskusiu. Aj projekt konferencií je dôkazom, že sa dá vytvoriť platforma, ktorá má obsah a význam.
Vaša práca pôsobí veľmi výkonovo. Kedy cítite, že potrebujete vypnúť?
Také momenty prichádzajú najmä pri menej konštruktívnej spätnej väzbe, keď sa namiesto obsahu riešia osobné veci. Je to vyčerpávajúce. Na druhej strane si uvedomujem, že väčšina spätnej väzby má hodnotu. Učím sa s tým pracovať, vyberať si podstatné a zachovať si nadhľad – aj to je súčasť tejto práce.