Centrálny nervový systém (CNS), pohyb a vývoj svalov a kostí detí spolu súvisia viac, ako si väčšina z nás uvedomuje. "Ak máme hovoriť o pohybe, tak riadiace procesy pohybu sú uložené v centrálnom nervovom systéme. Existuje rad kontrolných mechanizmov vo svaloch, šľachách, atď., ale hlavné slovo má vždy CNS. Otázka potom samozrejme je, ako, kvalitné je to slovo, ktoré CNS v motorike má," vysvetľuje fyzioterapeut Radek Überhuber, ktorý sa zameriava na detský vývoj.
Ako je riadený pohyb?
Riadenie pohybu ale nie je len na CNS, je totiž viacvrstvové, jednotlivé vrstvy sa prekrývajú a napriek tomu majú nezastupiteľnú úlohu. Od primitívnych miechových mechanizmov ovládaných miechovými rohmi cez posturálne lokomočné funkcie riadené subkorovými vrstvami mozgu až po pohyb riadený mozgovou kôrou. "Každá táto riadiaca úroveň zodpovedá za naše motorické schopnosti, a to nielen vo forme viditeľného pohybu, ale aj našej predstavy pohybu, percepcie, stereognózie, vnímanie farieb, tvarov, zvukov a tónov," popisuje Radek Überhuber.
Práve preto je nevyhnutné, aby deťom nebolo bránené v objavovaní sveta a prehnane tlmiť ich fyzické prejavy. "V posturálne lokomočnom konaní dochádza k zásadnej veci - dozrieva anatomická štruktúra a súčasne k nej vyzrieva funkcie k onej štruktúre. Tzn., ak sa mi tvorí guľový ramenný kĺb a svaly okolo neho, tak tieto anatomické štruktúry budú formované funkciou, ktorá im prináleží. Obrátene teda možno povedať, že ak neponúkne z nejakého dôvodu funkciu pre vznikajúci orgán, ten sa bude vyvíjať odlišne, pretože bude formovaný inou funkciou, než pre ktorú bol určený. Teda pohyb formuje naše anatomické štruktúry. Na tejto platforme potom dochádza v rôznej kvalite učenia a osvojovaní si nových motorických zručností, " popisuje fyzioterapeut, ako súvisí pohyb sa správnym vývojom detského organizmu.
Prečo nezanedbávať šport, ani keď v ňom nevynikajú?
Túžba malých detí hýbať sa je rovnako prirodzená, ako ich túžba po poznávaní nových vecí. Práve pohyb im umožňuje objavovať svoj životný priestor a nové miesta. Odborníci pritom rodičom stále viac zdôrazňujú, aby prirodzenú potrebu pohybu v deťoch nepotlačovali, ale naopak ju podporovali.
"Pohyb je kľúčová schopnosť v živote. Kultivovať túžbu po pohybe a hľadať rovnováhu je najdôležitejšia práca rodičov. Súčasťou motorického učenia je schopnosť napodobňovania. A malé deti sú ako špongia, ktorá nasaje úplne všetko zo svojho okolia. Ak budeme tieto prejavy kultivovať a podporovať pohyb vlastným príkladom pre svoje deti, tak som presvedčený, že tu je tá rezerva pre znovunadobudnutie túžby po pohybe, "dodáva fyzioterapeut.
Potreba pohybu sa u detí samozrejme mení vekom a sú závislé aj na individualite každého dieťaťa - niektoré je skrátka živšie, pre hŕbu detí ale nemusí byť pohyb ich najobľúbenejšia činnosť. Deti prirodzene tiahnu k tomu, čo im ide lepšie, rodičia by ich ale nemali nechať zanedbávať ani tie činnosti, v ktorých zrovna nevynikajú. Ideálne je potom skúšať tieto činnosti spoločne a chváliť dieťa aj za malé pokroky alebo vytrvalosť.
"Ak chcete deťom otvoriť dvere k pohybu, spojte ich s objavovaním a urobte to spolu s nimi," zhŕňa odporúčania pre rodičov fyzioterapeut Radek Überhuber.
