Nápad na tento článok mi skrsol pri čítaní internetovej diskusie v jednej z facebookových skupín. Manželka otca päťročného dievčatka z prvého manželstva sa sťažovala na jeho biologickú matku, že dcére nedáva zdravé jedlo. Že s ňou chodí na pizzu, že nemá problém so sladkosťami, dokonca ani s hranolčekmi z rýchleho občerstvenia. Malá býva dosť často chorá, čo ona, jej „macocha“, pripisovala práve zlej životospráve a bola rozhorčená, lebo napriek tomu, že mamu dievčatka niekoľkokrát dôrazne upozornila, že jej treba dávať viac zeleniny a ovocia, ona tak neurobila. A teda, že ona sa na to nemôže dívať, a čo robiť? Rady dostávala rôzne, no väčšina z nich znela – nie si jej mama. Môžeš na ňu vplývať u seba doma, keď dcérka trávi čas s vami, ale nemáš právo meniť jej mamu, hoci to myslíš dobre. Inak je to na zbláznenie.
Tak som sa teda poobzerala okolo seba, oslovovala som rôzne zmiešané rodiny a zisťovala som, ako intenzívne si hovoria do výchovy detí, ktoré do vzťahu prišli spolu s nimi. A modelov je niekoľko.
1. Všetko platí pre všetkých
Asi najideálnejší stav. Aj u mamy, aj u otca sú rovnaké pravidlá, mama s otcom komunikujú, vedia o sebe aj o dieťati, priority sú nastavené rovnako. Noví partneri rodičov sú viac kamaráti ako rodičia, ale nikdy nejdú proti nim.
„Pamätám sa, že moja malá chodila od svojho otca s nalakovanými nechtami,“ spomína Dominika, „strašne ma to hnevalo, mala tri roky a jeho žena nevedela pochopiť, čo je na tom zlé. Mne sa to nepáčilo, zdalo sa mi to nevhodné a keď to robila aj napriek tomu, že som ju výslovne poprosila, aby to nerobila, sadla som si s bývalým a vysvetlila mu, že JA som mama a JA určujem pravidlá v tomto smere... Potom sa to zmenilo, keď mala dcéra jedenásť a bola posadnutá druhou dierkou v uchu, držala so mnou a nedovolila jej to.“ Nevlastná mama a nevlastný otec by mali byť vlastne len ďalšími dospelými, ktorí sa o dieťa starajú. So všetkou svojou láskou. Psychológovia sa zhodujú v názore, že deti by mali cítiť, že sú súčasťou rodiny. Aj od nich.
2. Ja som lepšia ako tvoja mama
Niektoré ženy vstupujú do vzťahu s mužom, ktorý už má deti, s nadšením, ktoré tomu stavu neprináleží. Zo samej lásky k mužovi sa chcú zmocniť aj sŕdc jeho detí, zabúdajúc, že tie deti majú mamu, ktorú ľúbia a s ktorou žijú svoj život. A najjednoduchšia cesta je – dovoliť to, čo je zakázané, kupovať to, čo nie je vhodné pre konkrétny vek, hovoriť o veciach, ktoré nie sú vhodné.
„Moja dcéra pozerala s priateľkou môjho exmuža filmy, ktoré vôbec neboli pre ňu... Kupovala jej topánky na opätku, aj keď ledva na nich stála... Vždy, keď sa s ňou pred našou bytovkou lúčila, objímala ju, bozkávala a kričala za ňou, že o dva týždne si to zase riadne užijú, že vymyslí super plán,“ spomína Kristína, „bolo to také celé nasilu, celkom ma potešilo, keď sa nakoniec rozišli.“
Keď už spomíname tie rozchody – v Amerike skončí polovica prvých manželstiev a 38 % druhých. Tie druhé možno aj preto, že „macochy“ prekročia svoje hranice, kritizujú bývalé ženy svojich partnerov vo výchove, čo sa mnohým mužom nepáči. Ako matky si totiž veľká väčšina rozvedených otcov svoje expartnerky váži.
Článok pokračuje na ďalšej strane