3. Moje sú moje, tvoje sú tvoje
Funkčné, praktické, hlavne v prípade, že komunikácia na niektorej strane viazne. Keď deti nie sú vo veku, keď by si veľmi rozumeli, keď si veľmi nesadnú a nechcú sa stretávať, netreba to siliť a hrať sa na veľkú rodinu.
„Ja som mala škôlkarov, môj Martin mal deviataka a ôsmaka. Bolo jasné, že sa im pár minút povenujú, ale Fíha Tralala spolu pozerať nebudú...“ hovorí Janka. „Tak Martin urobil múdru vec a nevzdal sa ich spoločných výletov na hory – radi liezli po skalách. Aj v lete, aj v zime, cez víkendy. Bola som za, keď sa potom vrátili domov, chalani nemali pocit, že ich moje deti otravujú, tých pár hodín s nimi radostne vydržali.“
V rodinách, kde sú deti z predošlých vzťahov, sa často držia aj oddelené kasy. Alimenty sú rôzne, potreby detí sú rôzne, a ak sa partneri nevedia dohodnúť, ako by sa to malo platiť zo spoločnej kasy, pristúpia k tomu, že spoločne si platia len domácnosť, ale deti si financujú každý svoje.
„My sme na tom zhoreli,“ spomína Karolína. „Môj bývalý nemal vysoký príjem, alimenty boli nízke, nemohla som si dovoliť kúpiť deťom to, čo môj priateľ svojim. Bolo to zreteľné najmä pod stromčekom, cítila som sa veľmi trápne, ako tam moje deti sedeli nad svojím balíčkom a jeho deti ich mali ešte desať nerozbalených... Nevedeli sme sa zladiť. On nemal potrebu naskočiť kvôli nám na nižší štandard, to som chápala, ale ja som sa nedokázala dotiahnuť na ten jeho. On nikdy nenavrhol, že by sme mohli spoločne hospodáriť aj pri deťoch a ja som nemala odvahu, predsa, viac peňazí mal on. Tak sme to časom zabalili.“
4. Buďme všetci kamaráti
Mám jednu známu, ktorá núti svojho bývalého a bývalú svojho súčasného, aby kvôli deťom trávili spoločne Štedrý večer. Aj to robia, neviem, ako sa pri tom cítia, ale nedokážu povedať nie. Pritom je to zbytočné. Je skvelé, keď majú deti všetkých rodičov – vlastných aj nevlastných – na prvom svätom prijímaní alebo na stužkovej, na svadbe a podobne. Ale spoločné dovolenky, výlety alebo sviatky, to naozaj nemusí byť výhra.
„Je to také zvláštne, ale keď môj otec zomrel, jeho prvá žena a moja mama sa skamarátili a chodili spolu na masáže, do wellnessu, do sauny. Nikdy som to kamarátstvo nepochopila, možno mali potrebu byť v blízkosti niekoho, kto ho poznal tak dobre ako ony, ale pripadalo mi to veľmi divné,“ hovorí na margo tohto fenoménu Alexandra.