V živote nás azda najviac ovplyvňuje výchova rodičov. Ktoré obdobie života detí je najcitlivejšie a najviac nás formuje do života?
Vo odbornej literatúre sa spomína vek od 0 do 3 rokov, ktorý je kľúčový z hľadiska telesného, rozumového aj citového vývinu. Sociálne zručnosti zasa dieťa naberá najmä medzi 3. a 6. rokom života. Asi poznáte knihu Roberta Fulghuma Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Je to trochu nadsadené, ale vo svojej podstate pravdivé tvrdenie. Chcem však upozorniť na ešte skoršie, prenatálne obdobie, ktoré je takisto rozhodujúce pre zdravý vývin dieťatka. Je dokázané, že priebeh gravidity má vplyv na narodené dieťa tak zo stránky fyzickej, ako aj psychickej. Vývin mozgu prechádza v tomto čase viacerými kritickými obdobiami, keď môže dôjsť k predráždeniu neurónov. Výsledkom je, že mozog dieťaťa je nadmerne vzrušivý, hypersenzitívny už od narodenia. Prejavuje sa to nepokojom, bábätko veľa plače a málo spí, má častejšie zažívacie problémy a v ďalších obdobiach môže mať problémy s koncentráciou pozornosti. Zdá sa, že takých detí sa rodí čoraz viac, pretože matkám počas tehotenstva chýba dostatok pokoja. Podľa nás je zbytočné a stresujúce aj príliš časté monitorovanie ultrazvukom, neustále testy a odbery, ktoré vyvolávajú nadmerný strach u budúcej rodičky. Matka a dieťa majú v tom čase prepojené energo-informačné polia a strach im obom škodí. Treba, aby sa o pokoj budúcej mamičky postaral aj otec.
V detstve zohrávajú rolu aj určité stereotypy, ktoré prevezmeme od rodičov. Aká je úloha matky pri výchove?
Matka má byť vzorom nežnej starostlivosti, citlivosti, trpezlivosti a prispôsobivosti. Ústrednú pozíciu matky, jej zjednocujúci a stmeľujúci charakter v rodine niektoré ženy zatiaľ nevedia oceniť, ako sa o tom presviedčame v praxi. Netušia, že predovšetkým od nich závisí, či z domova bude vyžarovať teplo alebo chlad. Naším presvedčením je, že práve matka určuje, ako bude domov vyzerať, a to najmä zo stránky citovej a estetickej. Obraz ideálnej matky by sa dal vykresliť asi takto: mala by byť milujúca, schopná sebaobetovania a empatická. Pri výchove láskyplná, no pritom dôsledná, ak niečo dieťaťu sľúbi, mala by to splniť. Dôležité je nechať mu dostatok slobody, nebáť sa oň a dovoliť mu zažiť aj nepríjemné dôsledky svojich činov. Nie sme zástancami trestov, ale dieťa musí vedieť, že ak urobí niečo zlé, bude musieť znášať dôsledky konania a podľa možností to aj napraviť. Ak sa dieťa dostalo do situácie, ktorá je preň nová alebo ju nezvláda, matka by mu mala pomáhať a povzbudzovať ho, byť preň ostrovom istoty a bezpečia. Je však extrémne náročné naplniť takýto ideál, o tom niet pochýb.
Zvykne sa hovorievať, že dieťa potrebuje oboch rodičov a oba vzory. Ako by sa mal správať otec? Mal by byť ráznejší, autoritatívnejší alebo dominantnejší ako matka?
Pokúsime sa opäť vykresliť ideálny obraz otca. Dieťa by najradšej videlo otca ako hrdinu a bojovníka, mocného a láskyplného ochrancu, ktorý sa vie obetovať pre veľké veci. Otec má mať schopnosť aktívne si poradiť s vonkajším svetom, zaujať v ňom dobrú pozíciu, byť kompetentný v práci. Má mať schopnosť stanoviť si jasné ciele a pri ich dosahovaní byť vytrvalý. Mal by byť energický a rozhodný, no pritom lojálny, s hlbokým zmyslom pre vernosť. Chlapcovi by mal poskytnúť identitu a hranice a dievčaťu vzor mužskej sily – nenásilnej, láskyplnej a pritom mocnej. Mediálny svet sa nám, naopak, snaží vnútiť predstavu zábudlivého chaotického otca, ktorý nechá dieťa v električke alebo pred krčmou, v horšom prípade tyrana či alkoholika a v najlepšom prípade otca v zástere s vareškou v ruke... Každý otec by sa mal primeraným spôsobom podieľať na celkovom chode rodiny, na jej finančnom zabezpečení, domácich prácach, výchove detí a voľnočasových aktivitách. Asi najžiadanejším typom z hľadiska výchovy detí je milujúci, pohodový, kamarátsky a angažovaný otec, ktorý nešetrí dobrou náladou a humorom, rád sa zabáva, no vie byť aj vážny, zodpovedný, spravodlivý i náročný na seba a na deti. Otec, ktorý má prirodzenú autoritu, dokáže poradiť a dá sa naňho spoľahnúť. Dokáže odpustiť, ale i potrestať, ak je to potrebné. Otec by mal byť pre svoje deti imponujúcim vzorom, ale nie nedosiahnuteľným a vzdialeným. Ideálny otec považuje svoje deti za prioritu, dokáže im prejaviť náklonnosť, trávi s nimi čas, hrá sa s nimi a vedie ich k rôznym záujmovým činnostiam.
Ako vyzerá šťastná a spokojná rodina?
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať, pretože rodinu tvoria jej členovia a každý z nich môže vidieť šťastie a spokojnosť v niečom inom. Všeobecne je človek spokojný vtedy, ak má uspokojené svoje potreby. Samozrejme, najskôr základné, materiálne, ako sú strava, ošatenie, čistý vzduch a voda. Môžeme byť radi, že z tohto hľadiska sme my Slováci v porovnaní s niektorými rozvojovými krajinami pomerne bohatým národom. No ako je už zvykom, človek stále nemá dosť. Dieťa môže mať dobrý mobil, ale v triede poškuľuje po spolužiakovi, ktorý má lepší, novší model. Jeho otec je nespokojný, pretože auto, ktoré má, už nie je najnovšie... Vráťme sa však opäť k potrebám. Pre šťastie a spokojnosť rodiny je uspokojenie psychických a sociálnych potrieb azda najdôležitejšie. Teda pocit, že k niekomu patríme, že nás naši blízki milujú, dôverujú nám a bez kritiky nás prijímajú. Ak môžeme s nimi voľne a bez zábran hovoriť, ak sa môžeme na nich spoľahnúť, ak náš domov je oázou bezpečia, pokoja a harmónie. Takto asi vyzerá pravé šťastie človeka a rodiny.
Článok pokračuje na ďalšej strane