Jablká, hrušky, paradajky, jogurty a syry, a dokonca aj čučoriedky či kivi. Aj to sa nájde v obedároch žiakov Základnej školy v Lehote pri Nitre. Hoci deti nosia na desiatu aj sladkosti, každý sa snaží doniesť zároveň aspoň jedno zdravé jedlo. Škola sa totiž od prvého ročníka zameriava na výchovu v oblasti zdravého stravovania. „Snažíme sa o to, aby sa deti zdravšie stravovali a mali aj celkovo zdravší život. Preto im napríklad súťažne sledujeme, čo majú na desiatu – nejaké ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, mliečne výrobky. Bodujeme si to, dávame to do tabuľky a na konci každého mesiaca aj celého školského roka to vyhodnocujeme. Dostávajú diplomy aj zdravé odmeny. Deti to motivuje, keďže súťažia, a tak sa stravujú zdravšie,“ vysvetľuje učiteľka na prvom stupni Mgr. Ľubica Ševčíková. Podľa nej u nových žiakov vždy badať aj postupné zmeny v tom, čo do školy nosia na desiatu. Mnohé vraj obsah obedárov úplne zmenili. „Deti si nenosia do školy kolové nápoje ani čipsy, vidieť, že sa zamýšľajú nad tým, ako by sa mali stravovať. Treba im dávať kladný vzor, aby si vedeli vybrať, pretože naokolo je veľa lákadiel, ktoré ich vedú k tomu, aby si dali sladkosť alebo niečo z fast foodu, preto im treba ukázať lepšiu cestu, po ktorej by mali ísť,“ dodáva učiteľka zo ZŠ v Lehote.
Zväčša je to inak
Výskumy však dlhodobo poukazujú na to, že deti sa stravujú čoraz nezdravšie a prejavuje sa to aj na ich zdraví. Jedným zo základných a aj najviac viditeľných ukazovateľov je obezita. Tá sa aj u detí vyskytuje čoraz častejšie. Podľa najnovších zistení Svetovej zdravotníckej organizácie žije na svete asi 124 miliónov tučných detí. Ich počet sa za uplynulých 40 rokov zvýšil desaťnásobne. Odborníci poukazujú na to, že v drvivej väčšine prípadov je dôvodom nevhodné stravovanie. Zdravé a výživné potraviny sú pre chudobné komunity a rodiny príliš drahé. Na druhej strane sa pod zvyšujúcu sa váhu detí podpisuje aj marketing a lákavé reklamy na sladkosti či sladené nápoje a jedlá z fast foodov. K lepšej situácii často neprispievajú ani politiky jednotlivých krajín, ktoré napríklad nezdravé potraviny nezaťažujú vyššími daňami. K žiarivým príkladom v stravovaní detí a prevencii obezity mladších ročníkov nepatrí ani Slovensko. „Celosvetový trend nárastu obezity u detí kopíruje západná Európa a aj Slovensko. Takže keď sa odhaduje, že v Európe asi štvrtina detí trpí nadváhou alebo obezitou, rovnako je to aj u nás – teda asi 25 percent slovenských detí má tiež problémy s privysokou váhou,“ uvádza MUDr. Marek Rác, hepatológ z Fakultnej nemocnice Nitra.
Hovorme o jedle
Aj na Slovensku podľa odborníkov zásadnú úlohu v tučnote detí zohráva nevhodná strava, kombinovaná najmä s nedostatkom pohybu. Zmeniť sa to niekoľko rokov snaží tiež projekt pre základné školy – Hovorme o jedle. „Jeho cieľom je vyvolávať a podporovať spoluprácu a aktívnu účasť školy pri vzdelávaní detí a mládeže o potravinách a dobrých stravovacích návykoch ako súčasti zdravého životného štýlu, o úlohe potravín pri ochrane zdravia a ich význame pre tvorbu a ochranu životného prostredia, regionálny rozvoj a zamestnanosť,“ uvádza Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá tento rok projekt realizovala v takmer piatich stovkách škôl po celom Slovensku. Deti sa tak v škole učili o zdravom pečive, ovocí a zelenine, mäse, ale aj o tom, prečo sú sladkosti nezdravé. „Oblasť potravín a výživy je nedostatočne podchytená v rámci učebných osnov základného školstva. Zanedbali sme výchovu celej jednej generácie našich spotrebiteľov, a to treba napraviť,“ dodáva odborníčka.
Prečo domáce?
Hoci sa neustále v spoločnosti vyzdvihuje najmä potreba konzumácie zdravých potravín, ich ukazovateľom nie je len obsah tuku, cukru či nezdravých transmastných kyselín. Tie sa pod zdravie určite podpisujú, dôležitá je však aj bezpečnosť potravín. „Z posledného obdobia sú verejnosti dobre známe kauzy s pofidérnym brazílskym mäsom či fipronilovými vajíčkami. Treba preto zdôrazniť, že najlepšou voľbou je kúpa slovenských čerstvých a zdravých výrobkov, ktoré nie sú poznačené žiadnymi potravinovými škandálmi. To treba učiť aj deti. Treba ich pozornosť upriamiť i na to, prečo je dobré kúpiť si v obchode napríklad slovenský jogurt alebo vajíčka od slovenského výrobcu. Pre naše zdravie je určite lepšie, ak konzumujeme potraviny, ktoré neprecestovali stovky až tisícky kilometrov, aby sa dostali na pulty našich obchodov,“ dodáva Jana Holéciová.
Škola nestačí
Hoci kampane o zdravom stravovaní a projekty smerujúce k vzdelávaniu o čerstvých a domácich potravinách sa realizujú najmä v školách, témy by mali preniknúť viac aj do slovenských domácností. Práve od správania v rodine totiž zväčša závisí, ako sa dieťa stravuje. „Deti sa stravujú rovnako ako ich rodičia. Keď má dieťa obézneho jedného rodiča, je aj u neho trojnásobne vyššie riziko obezity, ako keď má štíhlych rodičov. Ak však obaja rodičia trpia nadváhou či obezitou, toto riziko je až desaťnásobné. Deti sú natoľko vnímavé, že získavajú návyky svojich rodičov vrátane tých stravovacích. A len ťažko uveria niekomu, kto je tučný a rozpráva im o zdravej strave a zdravom spôsobe života. Tak ako sa deti naučia prijímať od rodičov ich celkový spôsob života, zábavu, šport, vysedávanie za počítačom a inaktivitu, tak rodičia vedia vštepiť deťom to, ako sa majú stravovať, koľkokrát za deň majú jesť a čo majú jesť,“ vysvetľuje MUDr. Marek Rác. Na tučnotu podľa prieskumov pritom priamo vplýva aj spôsob stravovania dieťaťa. „Ak sa deti stravujú inde ako doma alebo u starých rodičov, majú podľa výskumov dvojnásobný príjem kalórií než pri domácej strave. Takže aj to je jedna z ciest – návrat k domácej varenej strave, zdravému spôsobu života, lokálnym a čerstvým potravinám a, samozrejme, vyváženie príjmu jedla pohybom, ktorý by mal byť u detí aspoň 60 minút denne,“ uvádza odborník.
Radšej skôr ako neskôr
Hoci by sa mohlo zdať, že deti mnohým informáciám o zdravých potravinách nerozumejú, aj tak je potrebné im ich vštepovať – samozrejme, zrozumiteľným spôsobom. Aj pri strave, tak ako v ostatných oblastiach, platí, že čím sú deti staršie, tým je zmena návykov ťažšia. A najťažšia je práve u dospelých ľudí, ktorý majú svoje zažité spôsoby a zväčša v praxi nie sú ochotní ich meniť. To sa prejavuje tiež obezitou. „My vlastne evidujeme sústavný nárast ochorení, ktoré súvisia s obezitou. Na jednej strane je to cukrovka, sú to kardiovaskulárne ochorenia, infarkty, cievne mozgové príhody, vysoký krvný tlak, tuková choroba pečene. Už teraz vieme, že 50 percent transplantácií pečene má ako primárnu alebo sekundárnu príčinu steatózu, teda stukovatenie pečene, ktoré doviedlo pacienta až k transplantácii. Pravdou však je, že my s dospelými ľuďmi už veľa nespravíme – hoci sa snažíme naviesť ich na zdravé stravovanie a pohybovú aktivitu, je to veľmi ťažké. Len asi 20 percent týchto pacientov po dvoch až troch rokoch ďalej dodržiava diétu a cvičí. Takže tá snaha je často takmer ako boj s veternými mlynmi a často v nej zlyhávame,“ myslí si odborník. Aj preto je nutné toto snaženie, s ktorým súvisia aj správne a zdravé stravovacie návyky, presunúť v prvom rade na mladšie ročníky. „Musíme sa snažiť posunúť to do úrovne prevencie a vplyvu na deti, lebo keď si deti zvyknú zdravo sa stravovať a byť fyzicky aktívne, mohlo by to pomôcť tomu, aby sme z detí, ktoré sú teraz malé, dokázali vychovať zdravých, a nie obéznych tínedžerov a dospelých,“ uzatvára MUDr. Marek Rác z Fakultnej nemocnice Nitra.
Prečo lokálne potraviny
– nemusia cestovať za spotrebiteľom tisícky kilometrov
– neležia v skladoch, nemrazia sa, nemusia obsahovať toľko konzervantov
– zaručujú čerstvosť
– domáce potraviny sa vyhýbajú potravinovým škandálom
Prečo učiť deti zdravému stravovaniu
– zníži sa riziko obezity, a tým aj riziko s ňou súvisiacich ochorení ako cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, stukovatenie pečene...
– návyky z detstva prechádzajú aj do dospelosti
– nevhodné návyky je neskôr ťažké zmeniť
