Deti majú v skrinkách tony hračiek, no neustále omieľajú: Nudím sa! Na hru si nie vždy vystačia samy. Ako na to, aby ich niečo skutočne bavilo a nemuseli mať našu stopercentnú pozornosť? Stavte na dobrý nápad a ich prirodzenú chuť objavovať. Práve preto sú „Montessori“ princípy skvelým spôsobom, ktorý by ste mohli zakomponovať do hry pre vaše dieťa. Nebojte sa, nejdeme vás zasväcovať do jej tajov, iba ak navnadiť, aby ste si vybrali to, na čo je vaše dieťa pripravené a čo by ho mohlo zaujať.
Presýpanie
Inšpirovali sme sa Montessori pedagogikou, pretože to je asi prvé, čo vám napadne. To je „to“, kde sa presýpa ryža... Avšak tieto podnosové aktivity sú vhodné pre malých škôlkarov a slúžia na zjemnenie pohybov a rozvoj jemnej motoriky. Odporúčajú sa však na hru deťom nad 2,5 roka, pretože do tohto veku sa deti učia len na základe zmyslových skúseností. A je nemožné im vysvetliť, prečo raz môžu šošovičku presýpať a potom ju majú jesť. No keď majú takmer tri roky a poviete im, aby šošovičku preložili z jednej misky do druhej lyžičkou tak, aby ani jedno zrnko nespadlo, zrazu to bude veľká výzva… Všetky tieto činnosti treba deťom najprv ukázať a nechať ich skúšať ich najlepšie, ako vedia.
Potrebujete: podnos, misky (2 plné, jednu prázdnu), rôzne ingrediencie, ako napr. ryža, šošovica, fazuľky, lyžica alebo naberačka
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pranie
Deti sa v určitom období rady zapájajú do domácich prác. Požiadajte ich, aby vám pomohli. Už dvojročné deti sú schopné napríklad vysávať. Samozrejme, že nie dokonale, ale sú. Alebo im dovoľte prať, ale tak naozaj!
Potrebujete: 2 lavóry, mydlo, strúhadlo (napríklad na syr), vodu, šnúru na zavesenie bielizne
Postup: V dvoch lavóroch s vodou, v jednom s mydlom a v druhom s čistou vodou, ich nechajte pláchať. Budú potrebovať aj priestor, kde si oprané ponožky zavesia. Predviesť im treba aj „žmýkanie“. Tieto aktivity odporúčame robiť tam, kde sa môže voda vylievať (v kúpeľni, na balkóne či v záhrade). A čo tak deťom okolo 4 rokov navrhnúť, nech si vyrobia vlastný prací prášok? Stačia im na to strúhadlo a detské mydlo. Postrúhaný ho môžete skladovať v nádobke a po lyžičkách ho pridávať do lavórového prania. To bude bublín!
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vlastná knižka
Prebuďte v deťoch malých bádateľov. Predškoláci a malí školáci sú fascinovaní premenami prírody, ak ich na tieto premeny upozorníte. Je omnoho zábavnejšie vytvoriť si vlastnú knižku o rastlinách na dvore, ako sa učiť prvouku alebo si čítať zo šlabikára. Takýchto námetov si môžete vymyslieť obrovské množstvo. Stačí vychádzať zo záujmu dieťaťa. Či už sú to kvety, hmyz, plazy, čokoľvek!
Potrebujete: Príprava nemusí trvať dlho: napríklad kniha o kvetoch. Vytlačíte deťom obrázky predmetov, čo poznajú, a napíšete ich názvy. Úlohou dieťaťa je prečítať názov, priradiť ho ku kvietku, ktorý si prinesie z prechádzky alebo odtrhne na záhrade. Kvietok vyfarbí podľa skutočnej predlohy a nalepí do knižky.
Potrebujete: Kartón/papier na knižku, vytlačené obrázky a predlohy na vyfarbenie – napr. kvietkov s názvami. Lepidlo.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Recyklujte a hrajte sa!
Máte doma kartónové škatule? Nevyhadzujte, recyklujte! Deti milujú vyrábať z nich rôzne kuchynky, autíčka, domčeky či iné zábavné „hračky“, ktoré môžu po tom, ako ich spoločne postavíte, už bez vašej pomoci vyfarbiť, vyzdobiť, polepiť rôznymi ozdobami a pohrať sa v nich!
Potrebujete: Kartónové škatule, nožnice, lepidlo, farby...
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo ak dieťa NIČ nebaví...
Hranie je v podstate tak trochu psychológia. O tom, ako s deťmi pracovať pri hre, sme sa porozprávali aj s Montessori pedagogičkou Marcelou Gregorovičovou. Sama má doma predškoláka Maťka a všetky teoretické vedomosti si tak odskúšala aj v praxi. Je súčasťou projektu Montemama a organizuje semináre pre rodičov, ktorým radí, ako aplikovať Montessori princípy v domácom prostredí.
Ako pripraviť deťom hranie, ktoré ich niečo naučí a deti vás nechajú aspoň chvíľku pracovať?
Jedným so základných pilierov Montessori pedagogiky je pripravené prostredie. Ide o prostredie, v ktorom sa dieťa prirodzene vyskytuje, a toto prostredie mu poskytuje všetko potrebné pre jeho rozvoj. Pripravené prostredie odpovedá na senzitívne obdobia detí.
Čo sú vlastne senzitívne obdobia?
Senzitívne obdobie je obdobie, keď je dieťa schopné naučiť sa akúkoľvek schopnosť bez námahy. Ako príklad uvediem reč, prvých 6 rokov života je dieťa senzitívne na reč. Dieťa sa učí svoju materinskú reč z prostredia len tým, že sa s ním niekto rozpráva. Dieťa prijíma tento jazyk za svoj so všetkými gramatickými pravidlami a v šiestich rokoch je plne schopné túto reč dokonale používať. Senzitívne obdobie je vlastne oknom príležitostí naučiť sa niečo veľmi prirodzene a bez zvýšeného úsilia. Senzitívnych období máme však omnoho viac, sú to napríklad senzitívne obdobie pre pohyb, poriadok (systém), vnímanie zmyslami (farby, chute, vône, tóny…) a taktiež pre sociálne vzťahy.
Spomínali ste pripravené prostredie. Čo to presne znamená?
Ak pripravené prostredie zodpovedá potrebám a senzitívnym obdobiam detí, deti v ňom napredujú. Prvé pripravené prostredie, v ktorom sa bábätko vyskytuje, je ešte u mamy v brušku. A práve toto pripravené prostredie je dokonalé. Dieťatko tam má všetko, čo pre svoj vývoj potrebuje, a nemá tam nič navyše. Každé ďalšie prostredie už má prekážky. V súčasnosti nie je problém to, že dieťa nemá všetko, čo by potrebovalo, ale, práve naopak, v jeho prostredí je veľa rušivých vplyvov.
A toto je práve jedna z hlavných príčin, prečo deti nič nebaví, majú problém sa na niečo sústrediť, hračky len rozhadzujú. Pri deťoch vždy platí, že menej je viac :-).
Hovorí sa, že deti by sa mali vedieť nudiť. Čo si o tom myslíte?
Deti sú v bežnom fungovaní sveta zvyknuté, že väčšina ich času je organizovaná, a je pre ne ťažké nudiť sa a niečo kreatívne vymýšľať. Ale práve „nuda“ spôsobí, že dieťa premýšľa, objavuje a začne využívať svoju fantáziu. Nuda môže byť veľmi prospešná.
Čo ak deťom ponúknem maľovanie, pranie, no nič nefunguje?
Väčšinou za to môže to, že pozornosť niekam uteká. Veľakrát je to napríklad pustená televízia alebo aj naša prílišná snaha dieťatko niečo naučiť vysvetľovaním a opravovaním. Dieťa sa potrebuje učiť na vlastných chybách a z vlastných skúseností. Ak dieťa neustále opravujeme, čoskoro sa stane rezignované a nechce nič robiť, pretože má pocit, že my to vieme spraviť. Problém môže spôsobiť aj prehnané chválenie. Pre dieťatko sa z pochvaly môže stať koniec činnosti a keď túto pochvalu automaticky nedostane, môže to v ňom vyvolať pocit, že sa málo snažilo. Preto je deti vhodnejšie viesť k sebahodnoteniu a pýtať sa ich, ako sú so sebou ony spokojné. Čo ich bavilo, čo bolo pre ne náročné.
