Ako rodičia sme zlyhali. Obidve deti sme totiž naučili spať s nami v posteli. A teraz sa nám to vrátilo, lebo tak ako dvojročný Riško, aj sedemročná Eliška robia hrozné scény, keď od nich chceme, aby išli spať do vlastnej izby. A tak sa v manželskej posteli tlačíme štyria. O akomkoľvek súkromí teda nemôže byť ani reči.
Prázdna detská postieľka
Začalo sa to ako hádam v každej druhej rodine. Eliška bola veľmi plačlivé dieťa a upokojila sa iba vtedy, keď ma cítila vo svojej blízkosti. Preto som ju od novorodeniatka mala pri sebe v posteli. Bola to výhoda aj pri dojčení. Postupne sme si na jej prítomnosť v spálni zvykli. Lenže ako rástla, začala sa v posteli viac prehadzovať. Preto sme jej do spálne dali detskú postieľku a už prvý pokus uložiť Elišku do nej sa skončil takým revom, ako keby sme jej chceli ublížiť. Preto sme počkali, než zaspí v manželskej a preložili sme ju do postieľky. Lenže v noci, keď sa náhodou zobudila, spustila plač, čiže znova skončila medzi nami.
K jednému dieťaťu pribudlo druhé
Keď mala Eliška štyri roky, narodil sa Riško. Dali sme si s mužom záväzok, že takú istú chybu už neurobíme a obidve deti pôjdu do izby. „Budeš v izbičke s bračekom, aby si ho strážila ako veľká sestrička,“ snažili sme sa ju presvedčiť. Najskôr súhlasila, ale keď prišiel večer a išla som ju uložiť do detskej izby, rozplakala sa, že ona nejde a nech ide Riška strážiť ocino. Už sme skúšali všeličo: čítanie rozprávok, rôzne kombinácie, kto s kým bude kde spať, lenže Eliška sa vždy tvrdohlavo zaťala a nie a nie ju dostať zo spálne. A keď Riško vidí, že spí medzi nami, ani jemu nenapadne ísť do detskej. A tak sú s nami v spálni a v detskej spí čoraz častejšie manžel.
Investícia do detského raja
Som si vedomá, že to nie je normálne a že si za to môžeme sami, ale toľko hystérie, čo je hlavne dcéra schopná predviesť, keď ju chceme uložiť do postele v jej izbe, nás núti vždy cúvnuť od radikálneho rozhodnutia. Ešte chceme vyskúšať, čo mi poradila kamarátka. Vraj máme deti do izby pritiahnuť, zariadiť im ju tak, aby to bol ich malý raj. Povedali sme si, že ideme do toho, nech to stojí, čo to stojí, a objednali sme si služby architekta. Eliška miluje rozprávku Frozen a Riško zasa zvieratká, čiže sme mu povedali, aby tomu prispôsobil aj priestor v ich spoločnej izbe. Teraz pracuje na návrhu a potom sa pustíme do realizácie. Deťom už teraz hovoríme, že im chystáme prekvapenie, a vyzerá to tak, že ich to aj zaujíma, lebo sa každý deň pýtajú, kedy už budú mať super izbičku. Bodaj by to zabralo! Lebo potom už fakt neviem, čo si počneme.
