Len máloktoré dieťa netúži po vlastnom maznáčikovi. Skôr alebo neskôr príde každé jedno za rodičmi s prianím, že by chcelo nejaké zvieratko – psíka, mačičku, škrečka či zajaca. Na výber je dnes toho viac než dosť – vrátane plazov, rybičiek či exotických vtákov. Zvieratá sú obľúbenými postavičkami detských filmov a rozprávok, sú milé, chlpaté, priateľské aj múdre a oddané a najmä v rozprávkach vždy zažívajú kopu zábavy a vedia vyriešiť každú situáciu. Tak prečo nie? Aspoň takto sa to môže zdať aj vášmu dieťaťu, ktoré nekonečne túži po zvieratku a nehovorí o ničom inom. A vy rozmýšľate, či mu prianie splniť, a ak áno, ako. Ak ste sa však rozhodli dieťaťu vyhovieť, netreba sa hneď bezhlavo pustiť do kupovania nového člena rodiny. Najskôr si to treba premyslieť a zvážiť detské, ale aj svoje možnosti a schopnosti.
Je zvieratko vhodné k dieťaťu?
Táto otázka zrejme prichádza na rad ako prvá – najmä u rodičov, ktorí sami so zvieratami nevyrastali. Tí, ktorí ich mali pri sebe od detstva a sprevádzajú ich dodnes, by zrejme dlho neváhali. Pravdou je, že podľa odborníkov môže mať zviera každé jedno dieťa – samozrejme, pod dohľadom rodičov. V mnohých ohľadoch je to pre dieťa aj prospešné. „Keď má dieťa nejaké zvieratko, vytvára sa medzi nimi vzťah. Aj zviera začne rešpektovať dieťa, keď ho netýra, samozrejme, dieťa sa popri ňom učí nebyť sebecké, byť ohľaduplné, rešpektovať jeho potreby, napríklad, že keď zvieratko spí, tak ho nechám oddychovať. Vzájomné interakcie prebiehajú aj medzi dieťaťom a zvieraťom a v tomto smere je to čím skôr, tým lepšie,“ myslí si veterinárna sestra a autorka kníh o psoch Martina Tóthová z Veterinárnej kliniky v Nových Zámkoch. Podľa nej je preto dobré, ak sa aj dieťa narodí do rodiny so zvieraťom. Niektoré výskumy poukazujú na to, že v takomto prípade je u detí aj menší predpoklad vzniku alergie či astmy. Naopak, odstránenie zvieraťa len preto, že čakáte prírastok do rodiny, nemá význam. „Odpratať svoje zviera z domova, kde to zviera normálne žije, len pre očakávané narodenie dieťaťa nemá žiadny zmysel. Pretože ak aj zviera odstránite, roztoče tam zostanú a dieťa sa aj tak narodí do toho prostredia,“ myslí si odborníčka.
Kedy je správny čas?
Aj túto otázku rieši mnoho rodičov, ktorí posudzujú najmä to, či je dieťa na zvieratko pripravené. Zároveň si však treba klásť otázku, či je naň pripravená celá rodina a predovšetkým rodičia. „Každé dieťa môže mať zviera, ale minimálne do 12 rokov, alebo aj neskôr, je to vždy na zodpovednosti rodičov. Vždy je zodpovedný rodič – tak za dieťa, ako aj za zviera,“ upozorňuje Martina Tóthová. Na pleciach rodiča tak bude ležať komfort, ale aj výchova zvieraťa. „Zviera je v tom vždy nevinne, nevyberá si, že sa narodilo a kam sa narodilo, alebo že ste si ho kúpili vy s deťmi alebo bez detí. Aj keď je zle vychované, vždy to závisí od človeka,“ vysvetľuje veterinárna sestra. Vopred treba brať do úvahy aj možnú stratu záujmu o zvieratko zo strany dieťaťa. „Aj toto vždy dosť závisí od dospelých. Keď kupujete dieťaťu napríklad psa, musíte ho kupovať s vedomím, že sa o neho budete starať. Keď ste mu ho kúpili trebárs v jedenástich a teraz má 13 rokov a nemá naň už čas, aj tak ste ho kupovali vy. Rodič musí odhadnúť, či je záujem o zviera ozajstný alebo nie,“ dodáva odborníčka.
Hygiena a alergia
Prítomnosť zvieraťa v domácnosti môže, samozrejme, spôsobiť isté komplikácie – najmä zdravotné. Alergikov neustále pribúda a aj zvieratá môžu patriť medzi časté alergény. Presnejšie, alergizujúce sú bielkoviny z ich pokožky, mazových žliaz, moču a slín. Tie sa často držia v srsti, a aj preto panuje predstava, že alergiu spôsobuje zvieracia srsť. K najčastejším zvieratám vyvolávajúcim alergiu patria mačky, psy a hlodavce. Samozrejme, ak je dieťa alebo ktorýkoľvek člen rodiny na zviera alergický, môže sa problém pokúsiť vyriešiť u lekára, určite však zviera do takéhoto prostredia nepatrí. Ak otázky vyvoláva hygiena a možné nákazy, ktoré môžu zvieratá prenášať, tam je riziko zdravotných komplikácií do vysokej miery závislé od vás ako majiteľov. „Základná hygiena musí byť, samozrejme, všade. Aj preto treba zviera dať prezrieť veterinárovi a, samozrejme, dať ho aj podľa potrieb zaočkovať či odčerviť. Čo sa týka parazitov, ak budete udržiavať základnú hygienu, je veľmi malá a takmer nulová pravdepodobnosť, že sa nakazí zvieratko a od neho zase dieťa alebo vy. Samozrejme, dieťa to treba odmala učiť, rovnako ako ho učíte, že si nemá nič brať do úst, nemá jesť zo zeme, má si umývať ruky po hre so zvieratkom, lebo tam môžu byť bacily. Keď sa dodržuje základná hygiena, ktorú sa deti učia odmala, je tam naozaj veľmi malé riziko,“ dodáva Martina Tóthová.
Zranenia?
Nech sa snažíte, ako sa snažíte, pri zvieratku vždy môže dôjsť k nejakým zraneniam. Aj keď ich zväčša spôsobujú skôr deti zvieratám. Samozrejme, treba ich viesť k opatrnosti, ohľaduplnosti a láske k zvieraťu a zamedziť akémukoľvek týraniu. Isté zranenia však môže spôsobiť aj zviera dieťaťu a s tým treba počítať. Aj škrečok má zuby a pazúry a pre dieťa sa aj drobný a neškodný škrabanec zdá byť pohromou. Preto treba deťom vysvetľovať, ako sa majú k zvieratám správať a že nie každé zranenie im zviera spôsobí naschvál – práve naopak, neraz si ho deti privodia samy nevhodným zaobchádzaním so zvieraťom. Pokiaľ sa dieťa nejakého zvieraťa bojí, netreba ho ku kontaktu nútiť. „Vždy treba zistiť, akého zvieraťa sa dieťa bojí, prípadne akého psa, nemusí to byť všeobecné. A, samozrejme, ak rodič začne pri zvierati robiť paniku, dá sa očakávať, že to prejde aj na dieťa. Preto treba na to ísť citlivo, aby sa dieťa nebálo a aby ani zviera nemalo traumu, nenásilne a opatrne,“ zdôrazňuje odborníčka.
Ktoré je najvhodnejšie?
Ak ste sa teda rozhodli, že zviera dieťaťu zadovážite, a starostlivo ste zvážili všetky za a proti, na rad prichádza ďalšia otázka – ktoré zvieratko je pre vaše dieťa najvhodnejšie? Väčšina detí má rada malé chlpaté a prítulné klbká a svoje priania väčšinou rodičom rovno predostrie. Detská túžba by však pri výbere nemala byť jediným kritériom. „Keď kupujete auto, tiež neprídete do obchodu a nepoviete dieťaťu, nech vyberie, ktoré sa mu najviac páči. Ani zviera by ste preto nemali kupovať takto,“ upozorňuje Martina Tóthová. Samozrejme, treba zvážiť aj detské priania, hlavné slovo však musí mať rodič. „Závisí to aj od preferencií v rodine. Môžu to byť malé zvieratá, drobné cicavce, škrečky, morčatá, korytnačky, podľa toho, koľko času im chcete venovať. Ak dieťa nemá preferencie, že chce napríklad papagája, tak potom si rodič má vybrať podľa seba. Lebo rodič bude ten, kto sa bude o to zviera starať. A keď chce dieťa hada alebo myš a rodič má k tomu odpor, tak mu ho nemôže kúpiť,“ uvádza veterinárna sestra. Myslieť treba aj na starostlivosť, náročnosť, ale aj hravosť a veľkosť.
„Psy a mačky sú, takpovediac, najnebezpečnejšie, dokážu dieťaťu ublížiť. A, naopak, aj dieťa dokáže ublížiť im, najmä ak sú menšie. Aj preto pre malé deti nie sú vhodné malé psy, pretože dieťa rozhadzuje rukami, uteká, stúpi im na nohu a hneď je problém v podobe zlomenej panvy alebo labky. Keď máte 30-kilového psa, o ktorého sa dieťa potkne, nič mu neurobí. Ak máte dvojkilovú čivavu, dieťa sa rozbehne, zrazí ju na zem a úraz je hneď na svete,“ upozorňuje odborníčka. Menej vhodnými zvieratami môžu byť napríklad plazy či korytnačky, s ktorými sa dieťa nezahrá. Rovnako aj vtáky, ktoré môžu ďobať a sú náročné na starostlivosť. „Na starostlivosť sú menej náročné menšie hlodavce. Ale aj tu treba premýšľať – keď máte škrečka, dieťa sa s ním až tak nepohrá, škrečky sú samotári, hryzú a sú to nočné zvieratá, dosť vyrušujú a cez deň zase spia. Takže v takomto prípade sú lepšie napríklad králik, myška alebo morča. Morské prasiatko žije 8 rokov a nepotrebuje veľa – stačí mu aj papierová škatuľa, lebo nehryzie, netreba ho venčiť, a ak je krátkosrsté, netreba ho ani česať,“ uvádza veterinárna sestra, podľa ktorej tak stačí morča kŕmiť a pestovať citový vzťah. Tu však odborníčka upozorňuje: „Keďže sú morčiatka stádové zvieratká, jedno morča v rodine veľmi trpí. V niektorých krajinách sa chov jediného morského prasiatka dokonca považuje za týranie. Myslím, že každý človek by mal pociťovať určitú radosť a zadosťučinenie, keď vidí, že tvor, ktorého k sebe pripútal, je šťastný. Samozrejme, treba dávať pozor, aby sme si nekúpili párik, ktorý sa nám bude množiť aj viackrát do roka,“ uzatvára Martina Tóthová z veterinárnej kliniky v Nových Zámkoch.
