Čo vlastne znamená pojem „mimoriadne nadané dieťa“? Aké je to dieťa?
Ak to hodnotíme zo psychologického hľadiska, pod pojmom mimoriadne nadané dieťa označujeme dieťa, ktoré má nadpriemerne vysokú úroveň rozumových schopností. Podobne, ako je to u dospelých, takéto dieťa identifikujeme a diagnostikujeme ako dieťa s vysokým IQ, pričom musí prekračovať hranicu IQ 130 meranú štandardnými psychologickými testami.
Toto si viem predstaviť u detí, ktoré už vedia čítať, písať, počítať. Ako však testujete maličké deti v predškolskom veku?
Nezastávame názor, že testovať nadanie dieťaťa je treba už u malých detí. Samozrejme, IQ dieťaťa možno stanoviť už v nízkom veku, vo dvoch rokoch aj skôr, a to na základe úrovne prejavenej pamäti, pozornosti, rýchlosti vnímania, schopnosti učiť sa, opakovať. Takéto testy musí vykonávať naozaj skúsený psychológ a rozhodne sa nedajú zvládnuť na jedno sedenie. Rodič s dieťaťom prichádza viackrát. Avšak je treba zdôrazniť, že vývin v tejto oblasti je veľmi prudký a dieťa sa mení, takže je vhodnejšie psychologické vyšetrenie/testovanie až okolo 5. roku veku.
Ako dlho sa takýmto deťom venujete a prečo ste si ako psychologička vybrali práve tento smer?
Nadaným deťom sa venujem už viac ako tridsať rokov. Vyštudovala som psychológiu a vždy ma fascinovali mimoriadne výkony ľudí v rôznych oblastiach – od umenia cez vedu až po šport. Keď som sa začala problematikou nadaných zaoberať, uvedomila som si, že aj ja som bola ako dieťa nadaná. Od útleho veku som bola náročná, bola som vášnivá čitateľka, zaujímala ma politika, história a vôbec – vykazovala som viacero typických prejavov nadania. Bola som veľmi snaživá, chcela som byť najlepšia. Určite to je jeden z dôvodov, prečo som nadaným deťom venovala celý svoj profesionálny život.
Má takéto dieťa nejaké špeciálne prejavy už v tom najútlejšom veku? Čo si mám všímať ako mama škôlkarky?
Treba povedať, a odborníci zdôrazňujú, že je veľmi dôležité čo najskôr rozpoznať nadanie detí a venovať im zvláštnu pozornosť. Tieto deti sú už od najútlejšieho veku veľmi náročné, treba sa im veľa venovať. Skoro začínajú chodiť aj rozprávať (toto však nemusí byť pravidlom), všetko chápu skôr ako rovesníci, majú výbornú pamäť. Zaujímajú ich veci, ktoré sú skôr pre staršie deti – ako napríklad otázky ľudského tela, života a smrti, náboženstva a iných oblastí. Majú vysokú úroveň logiky a abstraktného myslenia, zaujímajú sa o nezvyčajné veci. Už ako predškoláci poznajú písmenká a čísla, v mnohých prípadoch nastupujú do školy s tým, že vedia čítať, písať, počítať. Je toho veľmi veľa, ale toto sú asi najzákladnejšie prejavy.
Ako sa nadané deti prejavujú v školskom veku? Čím sa najčastejšie odlišujú od svojich rovesníkov?
Ideálne je, ak nadané dieťa v školskom veku chodí do školy alebo triedy pre nadané deti, aby bolo vhodne stimulované, malo dostatok podnetov a informácií, po ktorých prahne a nenudilo sa. Ak sú tieto deti zaradené do bežnej triedy, naozaj sa môžu nudiť, nenaplnia sa ich vzdelávacie potreby, môžu vyrušovať a mať problémy v škole. Tieto deti si každý učiteľ určite všimne, pretože všetko vedia a chápu oveľa skôr, ako spolužiaci, no učitelia v klasických triedach nemajú čas sa im špeciálne venovať, pretože sa musia venovať skôr slabším členom kolektívu. Treba spomenúť, že s nadaním idú ruka v ruke aj výchovné problémy. Môžu byť priveľmi plaché a uzavreté, menej komunikatívne alebo naopak, hyperaktívne. Nedokážu zvládať prehry, sú výbušné a emocionálne nevyrovnané. Aj preto im treba venovať zvláštnu pozornosť.
Keď zistím, že moje dieťa je pravdepodobne nadané, ako mám ďalej postupovať Kto moje podozrenie vyvráti alebo potvrdí?
Ideálne je prísť k nám do školy a my dieťa otestujeme. V každom prípade je treba navštíviť psychológa odborníka, ktorý pracuje s nadanými deťmi.
Často sa stáva, že prichádzajú rodičia plní očakávaní a nakoniec im poviete, že ich dieťa nie je mimoriadne nadané?
Nestáva sa to príliš často, pretože osveta za 25 rokov existencie systémového vzdelávania a nadaných na Slovensku je už celkom dobrá a rodičia si väčšinou zistia, čo všetko je vzhľadom na vek ich dieťaťa bežné, štandardné a čo nadpriemerné. Rodičia vždy ako prví zistia, že ich dieťa je „iné“.
Neviem, či je to iba môj pocit, ale zdá sa mi, že takýchto výnimočných detí je čoraz viac. Prečo je to tak?
Áno, je to pravda. V porovnaní s minulými obdobiami sa ukázalo, že na jednej strane pribúda detí s rôznymi poruchami a problémami (napríklad ADHD, Aspergerov syndróm a iné, ktoré poznáme len odnedávna, t. j. 15 – 20 rokov), a zároveň pribúda detí mimoriadnych, nadpriemerne nadaných. Je to spôsobené aj tým, že rodičia dnes majú vyššie vzdelanie, zabezpečujú deťom veľmi kvalitné a podnetné prostredie, veľa cestujú, oboznamujú ich s novými informáciami atď. Dôležitú úlohu zohráva najmä komunikácia matky s dieťaťom. Zároveň v posledných rokoch sa začalo na túto tému viac písať a rozprávať a tak si aj rodičia svoje deti začali viac všímať a prestali sa hanbiť nadanie svojich detí priznať. Vždy boli medzi nami nadaní jedinci, len v detstve ostali buď nepovšimnutí, alebo ich kolektív bral ako „čudných“.
Čo majú robiť rodičia, ktorí nie sú z Bratislavy, a teda nemajú možnosť pokúsiť sa umiestniť svoje dieťa k vám do školy?
Podľa Programu APROGEN na vzdelávanie nadaných detí bola vytvorená sieť 28 základných škôl v krajských a okresných mestách, v rámci ktorých máme otvorené triedy pre nadané deti, takže aj deti mimo hlavného mesta majú možnosť dostať vzdelanie, aké im prináleží.
Stretávate sa a aj s negatívnymi názormi voči vašej snahe pomôcť nadaným?
Samozrejme, a nie je to nič výnimočné. Ľudia, ktorí sa v tejto problematike príliš nevyznajú, alebo rodičia detí, ktoré nadané nie sú, často nechápu, prečo by sa k nim malo pristupovať inak. Dôležité je uvedomiť si, že tak, ako venujeme zvláštnu pozornosť napríklad postihnutým deťom, treba akceptovať aj zvláštnosti nadaných a starať sa o ne najviac, ako je to možné. Ide totiž o budúcnosť celého národa. Sú považované za strategické bohatstvo každej krajiny. Sú to ľudia, z ktorých pravdepodobne budú vedci, umelci či iní odborníci. Ľudstvo je odkázané na ich pomoc, preto by sme im my mali pomôcť, kým sú malí.
Mnoho rodičov má taký názor, že deťom netreba brať detstvo, učiť ich niečo dopredu a podobne. Čo si o tom myslíte?
Je to nesprávny postoj a dnes už takmer prekonaný. Ak dieťa začne chodiť do školy, do ktorej patrí, kde sa dobre cíti a je šťastné, nič mu neberiete, naopak, dávate. Dostane sa do kolektívu jemu podobných detí, dostáva prísun nových informácií na takej úrovni, akú potrebuje. Učitelia čoskoro zistia, v akej oblasti to-ktoré dieťa vyniká a špeciálne tieto schopnosti rozvíjajú. Psychológovia zasa pomáhajú zvládnuť iné ťažkosti, ktoré tieto deti môžu mať. Takýto komplexný prístup v bežnej škole nie je možný.
Môže sa aj dvom úplne bežným rodičom narodiť mimoriadne nadané dieťa?
Samozrejme. Ak je dobrý genetický, respektíve biologický základ, môže sa to stať. Výskumne sa potvrdilo, že nadanie ako také nie je závislé na sociálnych, ekonomických či geografických podmienkach. Ak sa objaví hocikde, je treba ho podporovať a rozvíjať. Potom donesie prospech pre nás všetkých.
Môžeme povedať, že mimoriadne nadané deti sú vlastne malí géniovia?
Nie. Pojem génius v spojitosti s malými deťmi nepoužívame vôbec. Géniom sa človek stane, až keď niečo výnimočné, prevratné vo svojej oblasti vymyslí, vynájde. Géniami boli napríklad v hudbe Mozart, Beethoven a ďalší. Geniálny vo svojom obore je Steven Hawking či bol Steve Jobs. Transformácia vysokého nadania do vysokých výkonov nie je automatická. Okrem intelektu treba disponovať vytrvalosťou, pracovitosťou a v istom okamihu treba mať aj šťastie. Nie z každého mimoriadne nadaného dieťaťa vyrastie mimoriadne úspešný dospelý. Na našej škole sa však snažíme dávať deťom ten najlepší základ do života, aby svoje schopnosti a osobnosť rozvinuli do maximálnej miery. Ony sú naša budúcnosť. Ony sú tie, ktoré budú riešiť všetky naliehavé problémy tohto sveta.
