Juraj študoval výtvarné umenie, túžil vyrábať niečo pekné a kreatívne zároveň. Už jeho pradedko v období medzi vojnami vyrábal dreváky, ktoré dedinčania s radosťou nosili po celý rok. Juraj pokračoval v tradícii a pred 9 rokmi začal dizajnovať kreatívne opätky a neskôr začal vyrábať aj vlastné topánky.
Ako si sa dostal k dizajnu a výrobe topánok?
Úplne jednoducho, chcel som zbaliť jedno dievča, tak mi napadlo, že jej spravím pekné topánky :-).
A ako to dopadlo?
Kým som ich spravil, našla si už iného. Ale mne sa aj napriek tomu táto práca zapáčila a topánky robím dodnes.
Aké boli tvoje začiatky?
V snoch rozprávkovo úžasné a v realite kruté a veľmi zdĺhavé. Najskôr som začal vyrábať modelované opätky v tvare figúr, potom sa však prestali vyrábať lodičky, pre ktoré som ich robil, a tak som sa roky trápil v rôznych obuvníckych firmách. Až som sa nakoniec prepracoval k svojej dielni a konečne si môžem realizovať moje návrhy na vlastných strojoch.
Ako prebieha taká výroba?
Pokúsim sa to opísať veľmi zjednodušene. Podľa návrhu vyrežem zvršok topánky, zlepím a zošijem, vyformujem na horúcom a chladnom kopýtku tvar špice a päty s výstuhami. Nanesiem lep na špicu zvršku a na stroji s kliešťami natiahnem na kopýtko. Na druhom stroji natiahnem pätu a boky, ktoré zaklincujem. Vybrúsim spodnú časť topánky, aby tam neostali žiadne nerovnosti, prilepím podrážku, nechám vyschnúť, nahrejem v infračervenej piecke a spojím v pneumatickom lise. Už len pripevním opätok, nalepím vnútornú vložku a môžem baliť do krabice.
Kde nakupuješ materiály?
Asi najlepšie bude znieť, keď poviem, že v Taliansku :-). Ale zväčša to naozaj aj tak je. Momentálne robím skôr dámske topánky na vysokom opätku, a práve Taliani sa v Európe najviac špecializujú na výrobu koží a komponentov pre výrobu obuvi. Ak sú však na Slovensku firmy, ktoré finalizujú kožu alebo textílie vhodné na spoločenskú obuv a nemajú problém predávať aj menšie množstvá, tak ich veľmi rád spoznám. Čím ďalej, tým viac tiež experimentujem s rôznymi materiálmi od miestnych, teda európskych výrobcov.
Aké sú podľa teba najnovšie trendy v dámskej obuvi?
Pohodlné tenisky už dlhodobo valcujú elegantnú obuv a pravdepodobne to tak ostane aj naďalej. Zaujímavé sú topánky bez päty – tzv. mule, ktorých zimná verzia je vnútri s kožušinou. Čoraz častejšie sa objavujú lodičky a čižmy, ktoré majú elastický zvršok a vyzerajú, akoby na ponožke bola prilepená podrážka. U výrobcov kopýt som túto jeseň videl dosť kopýtok s rovnou zoseknutou špicou až hranatou a zahnutou dohora, taký mexický štýl. Tieto experimenty vyzerali celkom zaujímavo, myslím si, že v budúcom roku by práve toto mohol byť nový trend. Ak veľké značky prídu s takýmito tvarmi, tak je predpoklad, že to bude módny hit. Túto jeseň sú v kurze „kovbojky“ s výrazne hrubým opätkom skoseným nadol a zvieracie potlače. V rámci trendu globalizácie ľudia viac hľadajú svoju identitu a jedinečnosť, a tak sa do módy už dlhšie dostáva aj lokálne umenie, ľudové vzory a tradičné ornamenty natlačené na textilných topánkach.
Pri výrobe dávaš prednosť pravej alebo syntetickej koži?
Momentálne určite prírodnej, aj keď v súčasnosti existuje už viacero druhov syntetickej kože, ktorá má tiež svoje výhody. Napríklad niektoré syntetické kože z mikrovlákien menších ako 0,01 mm, čo je asi 1/5 priemeru ľudského vlasu, výborne absorbujú vodu aj vlhkosť a vyzerajú veľmi autenticky. Dovolím si povedať, že laik ich len veľmi ťažko rozozná od pravej kože. Najbežnejšie typy mikrovlákien sú vyrobené z polyesterov a polyamidov (napr. nylon, kevlar, nomex, trogamid). Budúci rok by som chcel viac experimentovať práve s takýmito alternatívami.
Plány do budúcnosti…
Chcel by som robiť viac tenisiek, skúsim aj nejaké „barefootky“ so špeciálnou vzdušnou spodnou časťou, ktorá bude zároveň aj masírovať chodidlo. Mám v pláne lodičky na mäkkých platformách, aby sa dosiahol pri chôdzi maximálny komfort. Ľahko sa mi to hovorí a verím, že to o pár mesiacov aj zrealizujem. Produkcia mi obvykle trvá oveľa dlhšie, ako mám v pláne, vždy sa vyskytnú neplánované prekážky, ktoré treba zdolať.
Aké topánky nosíš ty?
Ja nosím rôzne, hlavne rád striedam viaceré druhy, ktoré potom analyzujem a testujem. Ale celkovo si myslím, že je dobré striedať topánky, aby sa noha, a teda aj chôdza, neprispôsobila len jednému typu.
Poraď, podľa čoho spoznám kvalitné topánky?
Podľa značky, ceny, recenzií na internete… Voľakedy prevládal názor, že podrážka musí byť prešitá, lebo ak je lepená, tak sa zaručene rozlepí. Dnes to však už neplatí. Ak sa dobre nanesie kvalitné lepidlo, tak to vydrží naozaj veľmi dlho, prípadne, ak sa podrážka priamo vstrekne do formy, tak je takmer nemožné, aby sa odlepila. Podrážka už nemusí byť ani ťažká, ako to bývalo v minulosti, dnes už máme ľahké polyuretánové podrážky, ktoré sa nezoderú. V dnešnej dobe sa vďaka chémii a modernej technike kvalita topánok zvýšila. Navyše ľudia sa môžu posťažovať aj na sociálnych sieťach, takže si výrobcovia dávajú na kvalite naozaj záležať. Myslím si, že dnes už topánka skôr vyjde z módy, ako sa zničí. V zásade platí, že topánky z tenších materiálov sú mäkšie a pohodlnejšie, ale skôr na nich vidno známky nosenia. Za to pohodlie to podľa mňa však určite stojí.
Kto si kupuje tvoje topánky? Poznáš svoje zákazníčky?
Väčšinou milé a sympatické baby, ktoré majú vzťah ku kráse, k pekným farbám a harmónii. Samozrejme, niektoré z nich poznám aj osobne, chodia si vyberať a skúšať topánky k nám do dielne.
