Počas natáčania vládla pandémia. Ako ovplyvnila výrobu?
Pandémia toto nakrúcanie naozaj sprevádzala, a to hlavne v podobe adrenalínu. Nie je to nič príjemné, keď neviete, či ešte zajtra budete točiť, či sa sem podarí doviezť hercov z Rumunska, keď nelietajú lietadlá, v podstate aj hercov z Čiech sem nebolo ľahké dostať. V tom čase sa nedalo zhromažďovať a v tomto filme je niekoľko hromadných scén, ktoré sme dokonca museli prekladať. A tiež sa v Bratislave, kde sme točili, nekonala žiadna vianočná výzdoba a ani vianočné trhy, tak sme si nakoniec museli postaviť vlastné. Myslím, že to boli hlavne pre producentku ťažké dni a ťažké rozhodnutia.
Tento film nemá jednu – dve hlavné postavy, ale celú partiu kamarátov. Prirástla vám niektorá postava k srdcu? Či už z hľadiska charakteru postavy alebo vďaka konkrétnemu hercovi, ktorý postavu predstavoval..
V podstate je nemožné, aby som si vybrala jednu, a nie preto, že by to nebolo fér. S každou jednou postavou v tomto filme som musela pracovať, vžívať sa do nej, pomáhať jej spolu s hercom ožiť, takže skôr by sa dalo povedať, že mám rada všetky postavy, každú špecifickým spôsobom.
Keďže sa jedná o komédiu, aký máte z nakrúcania najvtipnejší zážitok? Čo môžu diváci od filmu očakávať a prečo by ho mali vidieť?
Asi najradšej spomínam na nakrúcanie scény ohňostroja. Točili sme ju celú noc, v -10 stupňoch a metrovom snehu na Orave. Herci behali hore kopcom v závejoch medzi vybuchujúcimi raketami asi tridsaťkrát, myslela som si, že na druhý deň sa ani nepohnú. A to je pre mňa kúzlo filmárčiny, všetci tí herci tak veľmi verili tomuto filmu, tak veľmi chceli, aby bol dobrý, že v tú noc prekonali všetky svoje limity strachu, fyzickej a psychickej náročnosti, bolo to dojemné. Tá súdržnosť všetkých zložiek, ktoré dokážu pracovať s obrovským nasadením aj v takýchto extrémnych podmienkach, aby sme spolu vytvorili čo najdokonalejší výsledok pre diváka, to je to, čo na svojej práci milujem. :)
