Moderátorka Zlatica Puškárová (49) a jej manžel Patrik Švajda (54) žijú v poslednom období medzi Slovenskom a Švédskom. Ich starší syn Leo (16) si v zahraničí buduje hokejovú kariéru a do starostlivosti oňho sa zapojili aj starí rodičia. V rozhovore pre RYTMUS ŽIVOTA Zlatka prezradila, ako zvládajú rodinný život na diaľku, prečo odmietli ponuky z Ameriky a čo je pre ňu dôležitejšie než kariéra.
Zlatka, starší syn Leo pôsobí vo Švédsku, vy s Patrikom pracujete na Slovensku a mladší Adamko tiež potrebuje vašu pozornosť. Ako tento hektický život zvládate?
S láskou, vášňou, životným nasadením a rýchlym rozhodovaním. Častokrát, čo platí ráno, je už úplne inak večer, ale v tomto režime v podstate žijem pracovne už pomaly 30 rokov. Myslím si, že mnohí ľudia sa nevedia správne nastaviť na život a potom neustále riešia komplikácie. My sa snažíme ísť životom šťastne, napriek všetkému, čo prináša. Leo odišiel do Švédska opäť v septembri, pretože letnú prípravu absolvuje na Slovensku. Pripravuje sa v Banskej Bystrici so špičkovými odborníkmi a je aj súčasťou slovenskej reprezentácie. Leto sme teda strávili spoločne a odvtedy za ním cestujeme v rôznych rodinných zostavách.
Dá sa povedať, že ste sa ako rodina čiastočne presťahovali do Švédska. Ako fungujete medzi dvoma krajinami?
Pravdupovediac, naozaj žijeme v dvoch krajinách. A úplne najviac v nich momentálne žijú naše dve staré mamy, teda Leove babičky. Leo si vo Švédsku našiel úžasnú skupinu ľudí, má tam výborné zázemie a je veľmi šťastný. My sme ho však nechceli nechávať samého. Preto je s ním vždy jedna zo starých mám a my za ním podľa možností prilietame. Moja mama aj svokra sú úžasné! Jedna má 74 rokov, druhá 72. A musím spomenúť aj starých otcov, ktorí za ním tiež cestujú. Na začiatku sme si povedali, že budeme odvážni, a zatiaľ sa nám tá odvaha vypláca. Myslím si, že pre Leov športový aj osobnostný rozvoj je to veľmi dobré. Srdcom sme pritom stále v Nitre, kde vyrastal a kam sa aj počas leta vracia.
Keď Leo dostal možnosť odísť do Švédska, prevládala hrdosť alebo obavy mamy?
My sme takí svetobežníci. Celý život sme otvorení novým možnostiam a myslím si, že svet dnes ponúka množstvo príležitostí, ktorých sa netreba báť. Leo dostal viaceré ponuky, napríklad z Kanady či Ameriky. Tie sme odmietli, pretože sme si nevedeli predstaviť, že by náš 15-ročný syn žil sám za oceánom. Švédsko sa nám však zdalo dostupnejšie. Let do Štokholmu trvá približne 2 hodiny a odtiaľ je to k nemu ešte asi hodina autom. Rozhodnúť sme sa museli pomerne rýchlo. Tak sme tam išli, vyskúšali sme to a dnes je to tak, ako to je.
Zvykli ste si už na to, že Lea nemáte každý deň doma?
Samozrejme, že z veľmi tesného rodinného prostredia mi odišiel najstarší syn. Ale neodišiel navždy. Sme s ním neustále v kontakte. Ja som už bola vo Švédsku približne 25-krát a Patrik dokonca ešte viac. Keď sa nám čo len trochu dá, sadneme do lietadla a ideme za ním. Svoj program si plánujeme tak, aby sme mohli byť spolu. Takže ani nemám pocit, že by sme boli od seba výrazne odlúčení.
A ako odlúčenie od staršieho brata prežíva Adamko?
Leo mu veľmi chýba. Adam chodí do Švédska vždy s nami a snažíme sa tam byť počas víkendov či prázdnin. Chlapci sú na seba veľmi naviazaní. Navyše, aj Adam začal hrať hokej. Predtým sa venoval prevažne tenisu, ale hokej ho teraz veľmi chytil. Takže s ním poctivo chodím každý deň na tréningy. Asi mi je súdené tráviť veľkú časť života na zimných štadiónoch. (Smiech.) Ako rodič veľmi trvám na tom, aby som si napriek množstvu pracovných povinností dokázala vytvoriť priestor na rodičovstvo. Deti, keď sa im nevenujete, veľmi ľahko skĺznu k telefónom a nezdravým návykom. Pre mňa je preto veľkou životnou misiou byť pri svojich deťoch. Samozrejme, spolu s Patrikom.
