Dúfam, že to nie je zas až také vážne (smiech). Veľmi som sa však posunul, život sa mi obrátil hore nohami. Až vtedy som si uvedomil, že za krátke obdobie sa môže stať naozaj všetko. Pritom rodičov som vždy vnímal ako silných ľudí. Myslel som si, že im sa nič nemôže stať.
Čo z tohto obdobia v tebe najviac zarezonovalo?
Že nemám čas strácať čas. Musím byť silnejší a pripravený na čokoľvek. Nie je čas na moje rozpady.
Ukázalo ti narodenie Rosalie tvojich rodičov v inom svetle a tak, ako si ich dovtedy nepoznal?
Možno som len zabudol, akí sú krehkí. Bábo som veľmi chcel práve kvôli nim, aby si ho stihli užiť. Hlavne otec. Radi sa jeden druhému stále niečím novým pochválime. Takto sa vzájomne posúvame. Týka sa to našich domov, psov a vždy príde na rad aj divadlo. A teraz sa už môžem pochváliť i krásnym zdravým dievčatkom.
Takže sa vzájomne hecujete?
Presne tak. Otec vo mne vždy vzbudzoval zdravú súťaživosť, ktorá je podľa mňa správna.
V čom má on stále takpovediac navrch?
Má väčší dom, väčšieho psa, viac práce za sebou (smiech). Bolo by blbé, keby som mal viac ako on. Takto je to v poriadku. Má síce vychovanejšieho psa, ale s tým mojím môžem ísť aj bez vôdzky, kdežto jeho boxer to zatiaľ nezvláda. Prekvapilo ma, že tato sa najskôr opýta, čo je nové so psom a nepýta sa na Rosinku (smiech). Ale to sme my, to je naša komunikácia. Dieťa nám predsa nemôže rozbiť úplne všetko.
Čo myslíš, v čom otca inšpiruješ?
Podľa mňa ho baví moja energia. Rád so mnou trávi čas. Nie je samozrejmosť, že otec so synom sa rozprávajú sami pri stole aj 12 hodín. A za to som vďačný.
O čom radi filozofujete?
O politike, knihách a o mužsko-ženských problémoch. On je zábavný a prudko inteligentný. Čím je starší, tým má radikálnejšie fóry. Keď som mu minule povedal, že sme sa s Magdičkou trošku pohádali, reagoval: „Nie si prvý ani posledný, komu decko rozbije vzťah.“ (smiech) On vie, že mňa máločo urazí. Blbé je to len vtedy, keď mu rupnú nervy. Už sa to chvalabohu nedeje často, ale kedysi to bola poriadna jazda.
Bez zábran ho ľudia nazývajú legendou. Vnímaš ho tak aj ty?
Určite a som rád, že to tak je. Nikdy som necítil frustráciu z toho, že sa mu viac darí. Nepotrebujem ho spochybniť alebo ho prekonať. Na oboch rodičov som pyšný.
