Od mamy je to určite sila. Od útleho detstva bola na mňa sama, napriek tomu sa o všetko dokázala postarať. Keď som si chcel domov pozvať 20 kamarátov, nemala s tým problém. Keby sme mali chlapčeka, určite by som musel riešiť, ako z neho vychovať poriadneho chlapa, kedy pritvrdiť, zakričať, nútiť ho do niečoho, dať mu facku alebo to celé nechať tak. Pri dievčatku stačí byť dobrý a nezničiť jej život komplikovaným vzťahom s otcom. To sa môže následne prejaviť pri výbere partnera.
Čiže jej budúci partner by sa ti mal osobnostne podobať?
Ja by som mal byť spodná hranica možného. Nech jej muž je lepší ako ja.
Tvoja mama Chantall raz na Instagrame napísala, že malej zloží šansón. Už sa tak stalo?
Ešte nie, ale v septembri budeme mať krstiny a bavili sme sa o tom, že ak ho dovtedy stihne napísať, môže ho tam s muzikantmi zaspievať. Bude na to ideálna príležitosť, keďže sme pozvali 90 ľudí.
To znie ako malá svadba.
Obidvaja s Magduškou sme z veľkých rodín a taktiež príde veľa našich priateľov. Krst vnímam ako oslavu života dieťaťa. Aj k výberu kmotra som pristupoval mimoriadne zodpovedne. Vybral som takého chlapa, že keby sa nedajbože niečo stalo, viem, že zaštíti naše dieťa.
Už si spomenul, že okrem nakrúcania ťa zamestnáva divadlo. Napísal si aj monodrámu UNIKÁT. Ako na predstavenie ľudia reagujú?
Je to komediálny projekt, ktorý režíruje Hynek Čermák. Otvorilo mi to veľa možností. Odvtedy píšem aj scenáre. U ľudí to malo zatiaľ úspech, na konci bol zakaždým standing ovation. Pochválim sa, že to nie je zle napísané (smiech). Už to len musím dobre hrať. Po novom roku sa s predstavením chystáme aj na Slovensko.
Čo na to vaši?
Otec hovoril, že čakal, že to bude dobré, ale že až takto... Bolo ho počuť, keď sa smial. A to aj na miestach, kde vycítil, na čo som narážal, i keď nie všetci to chápali. Sčasti si tam robím žarty zo seba, z otca i mamy.
Má tvoja Magda veľa spoločného s tvojou mamou?
Všetci hovoria, aká je Magda podobná mojej mame. Ja si to vôbec nemyslím. Obidve sú silné ženské, ale nič viac. Všeobecne mám rád temperamentné ženy so značnou mužskou energiou. Som rád, že spolu vychádzajú dobre. Mama to síce nedáva najavo, ale viem, ako ju mrzí, že už na ňu nemám toľko času. Veľa sa zmenilo, odkedy mám rodinu.
Vďaka mame máš francúzske občianstvo, narodil si sa vo švajčiarskej Ženeve a žiješ v Česku. Na tvojej plastovej kartičke občianskeho preukazu teda figurujú hneď tri destinácie. Ťažíš z toho?
Určitá francúzska výchova je vo mne zakódovaná, viackrát som hral vo francúzštine. Jazyk mi v kariére pomohol. Inak si ale nemyslím, že by ma to kariérne výrazne posunulo.
Hodilo sa ti niekedy použiť francúzsky pas namiesto českého?
Francúzsky pas patrí medzi najsilnejšie na svete. Keď som napríklad študoval v Kanade, nepotreboval som víza. V dokladoch mám zároveň napísané svoje celé meno: Vladimír Claude Jaroslav David Polívka. Vždy to každého pobaví. Vo Francúzsku používam meno Claude. Byť dnes Vladimírom mimo Česka je ako byť Adolfom v roku 1945. Keď som študoval v Kanade, bol som David. Meno Claude tam poznajú, ale je veľmi staromódne. Mladí sa mi smiali.
