Adriana je jednou z najznámejších slovenských topmodeliek a pozná ju takmer celý svet. Mohlo by sa zdať, že sa narodila pod šťastnou hviezdou, no pravda je taká, že aj ona si v živote prešla niečím, čo by nemalo zažiť žiadne dieťa.
Za všetko môže jej otec
Adriana Sklenaříková patrí medzi najznámejšie slovenské modelky, no jej cesta životom nebola vždy taká rozprávková, ako by sa mohlo zdať. V rozhovore pre francúzsky magazín Télé Star sa opäť dotkla traumatických zážitkov z detstva. Za najväčšieho pôvodcu svojho utrpenia označila vlastného otca Miroslava Sklenaříka. Podľa jej slov sa opakovane stretávala s fyzickými útokmi a psychickým ponižovaním od človeka, ktorý jej mal poskytnúť bezpečie, lásku a istotu. Jej otec ju trestal aj za známky, ktoré keď neboli úplne ideálne, mal jej dokonca udierať hlavu o stenu. Ako sedemročná si od neho dokonca vypočula slová o tom, že ju nemá rád. Toto všetko sú rany, ktoré sa s ňou niesli nielen v období detstva či dospievania, ale aj v dospelosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo so svojim otcom krásna modelka neudržiava žiadny kontakt už niekoľko rokov. V spomínanom rozhovore sa dokonca na jeho adresu vyjadrila pomerne tvrdo: „Môj otec nie je žiadny úbohý chorý človek, je to psychopat,“ vyhlásila Adriana.
Hnev na mamu
Bolestivé spomienky sa však nespájajú iba s otcom. Adriana otvorene priznala, že určité sklamanie cíti aj voči svojej matke Zlatici. Hoci práve ona nebola podľa jej rozprávania pôvodcom násilia, dcéra jej dodnes vyčíta, že nedokázala zasiahnuť a ochrániť ju pred konaním jej otca. Ten si však na násilie vyberal práve čas, kedy jej mama nebola doma. Aj napriek tomu je vzťahy mamy a dcéry veľmi blízky, sú stále v kontakte a dodnes si volajú takmer každý deň.
Otvorili sa staré rany
Spomienky na detstvo sa Adriane začali vynárať hlavne po narodení jej dcérky Niny. Vtedy sa ešte viac začala zaoberať otázkou, prečo si ju jej vlastný otec vybral za obeť a prečo všetko to zlo páchal na bezbrannom dieťati, ktoré jediné čo potrebuje je láska svojich rodičov a pocit bezpečia.
