Najväčší rozruch vyvolala korešpondencia medzi Milanom Lasicom a Jozefom Banášom z roku 1992. Hana Lasicová zverejnila listy, ktoré podľa nej ukazujú, že vzťah medzi jej otcom a spisovateľom bol podstatne komplikovanejší, než by sa mohlo zdať. V tom čase Banáš pôsobil v diplomatických službách vo Viedni. V súvislosti s jeho odchodom z tejto pozície a minulosťou spojovanou so ŠtB sa mali medzi mužmi odohrať nepríjemné výmeny názorov. Podľa interpretácie Hany Lasicovej sa mal Banáš na jej otca obrátiť so žiadosťou o pomoc. Milan Lasica v koncepte listu reagoval mimoriadne ostro: „Čo to má znamenať? Mne sa vyhrážať nebudeš. Nebudeš ma ani vydierať. To, že si bol eštebák, mi nevadí, ale nezaťahuj ma do toho. Je to tvoj problém, a nie môj. Chápem, že keď človeka zaženú do kúta, tak sa bráni a kope. Ale prečo chceš kopať do nás?“ Práve tieto dokumenty dali celej kauze nový rozmer. Z otázky, či mali byť rozhovory vydané, sa stal aj spor o niekdajšie vzťahy a o to, čo sa odohralo pred viac než tromi desaťročiami. Treba však zdôrazniť, že ide o korešpondenciu, ktorú zverejnila Lasicová a ktorú interpretuje zo svojho pohľadu.
