Rodina sa im už pred časom rozrástla a Adela Vinczeová (45) neskrýva, že dnes prežíva jedno z najšťastnejších období. Malá Lujza krásne zapadla do ich života, Maxík (3) si zvyká na úlohu veľkého brata a Viktor (35) dokazuje, že starostlivosť o deti zvláda ľavou zadnou. Moderátorka nám porozprávala o ich novom rodinnom fungovaní aj o tom, či pri dvoch deťoch zostanú.
Od začiatku roka sa vo vašom živote udialo veľa zmien. Ako sa dnes máš?
Mám pocit, že sa mi život veľmi pekne utriasol. Všetko do seba zapadlo a som spokojná. Pracovne mám stabilné projekty, ktoré ma bavia, a zároveň mi nezaberajú veľa času. Väčšinou sa nakrúcajú dopoludnia, takže mám dostatok priestoru aj na rodinu. Napríklad po nakrúcaní relácie Milujem Slovensko ešte stihnem vyzdvihnúť Maxíka zo škôlky. Som vďačná aj za to, že do našej rodiny pribudla Lujza. Krásne sa s nami zladila. Samozrejme, čakajú nás ešte rôzne obdobia a výzvy, ale sme zdraví, máme sa dobre a každý deň si uvedomujem, aké mám šťastie.
Dá sa povedať, že prežívaš jedno z najšťastnejších období svojho života?
Určite áno.
Zdá sa, že sa ti dnes darí výborne skĺbiť prácu s rodinným životom. Je to tak?
Som za to naozaj veľmi vďačná. Milujem Slovensko sa nakrúca veľmi intenzívne – za pár dní vznikne celá séria. Za jeden deň natočíme dve epizódy, takže je to časovo veľmi efektívne. Ráno napríklad Maxíkovi pripravím krupicovú kašu, potom idem na nakrúcanie a popoludní ho vyzdvihnem zo škôlky. Z pohľadu rodinného fungovania je to naozaj práca za odmenu.
Takže po nakrúcaní chodievaš rovno po Maxíka?
Presne tak. Nie je to práca po večeroch alebo po nociach. Samozrejme, keď sa relácia potom pol roka vysiela v televízii, môže to pôsobiť, akoby som bola neustále v práci.
Mnohí diváci pritom majú pocit, že ťa na obrazovke vídajú neustále.
Presne tak. V skutočnosti však celé nakrúcanie zaberie približne osem dní rozložených do troch mesiacov. Nakrúcali sme v máji, v júni a v auguste, vždy po dvojdňových blokoch. Keď sa to skončilo, mám opäť veľa času na rodinu. Práve preto mi tento systém veľmi vyhovuje.
Milujem Slovensko sa po návrate na obrazovky JOJ teší veľkej diváckej priazni. Čakala si, že si relácia získa divákov aj v novej podobe?
Úprimne, nevedela som, čo od toho očakávať. Každá zmena so sebou prináša riziko a hovorila som si, že možno niektorých divákov odradí napríklad aj reklamný blok. O to viac ma teší, že sa relácii darí a v komerčnej cieľovej skupine má najvyššiu sledovanosť. Myslím si, že si zachovala svoju energiu, dokonca mám pocit, že pôsobí ešte uvoľnenejšie a získala nový svieži dych.
Podpísal sa pod to podľa teba aj príchod Sajfu?
Určite priniesol niečo nové. Výborne zapadol do formátu. Je televízne veľmi prirodzený, no zároveň si zachoval svoju spontánnosť a slobodu. Myslím si, že práve to relácii prospelo.
A komu sa zatiaľ darí viac vyhrávať – tebe alebo Sajfovi?
V prvej sérii sa viac darilo Sajfovi, teraz to zatiaľ vyzerá lepšie pre mňa. Ale úprimne, najradšej mám, keď je to vyrovnané. Vtedy je to najzábavnejšie aj pre nás, aj pre divákov.
Poďme znova k rodine - ako príchod Lujzy zmenil vaše fungovanie? Predsa len, Maxík už je väčší a pribudol ďalší člen domácnosti.
Úprimne, nebola to až taká veľká zmena, ako by sa mohlo zdať. Keď sú deti ešte malé, veľa sa prispôsobia rodičom. Lujza je navyše veľmi pokojné a prispôsobivé dieťa. Nemá problém ísť s nami na výlet, do mesta alebo kamkoľvek potrebujeme. Nechodíme síce na dlhé cesty autom, ale inak je spokojná prakticky všade. Maxík potrebuje aktívnejší program. Chce bicyklovať, chodiť na výlety či večer si čítať. Staršie dieťa si prirodzene vyžaduje viac času a pozornosti ale, samozrejme, snažíme sa, aby obe deti cítili rovnakú lásku.
Aké ste mali leto?
Tradične sme boli v tábore pri Brezne, ktorý nám zabral časť leta. Keďže máme malé bábätko, nechceme cestovať príliš ďaleko. Ja ani nie som typ na jednu veľkú dovolenku. Oveľa viac mi vyhovuje viacero kratších výletov počas celého leta. Boli sme preto na rôznych víkendových pobytoch a rodinných výletoch po Slovensku.
Na takéto výlety chodievate aj s rodičmi?
Áno, či už s mojimi alebo s Viktorovými. Keď idú s nami, nie je to preto, aby nám strážili deti. Skôr chceme, aby si oddýchli aj oni a aby sme boli spolu ako rodina. Teší ich to a je to spoločný čas, nie výpomoc.
Myslíš si, že pri dvoch deťoch už zostanete, alebo život ešte môže priniesť prekvapenie?
To je veľmi hypotetická otázka. Kedysi som si myslela, že mi bude stačiť jedno dieťa. Druhé dieťa sme neplánovali. A vidíte, život to zariadil inak. Zatiaľ by som povedala, že dve deti nám stačia, ale človek nikdy nevie.
