Zmenili sa naše životné okolnosti. Aj môj pracovný režim, aj Viktorov. Dnes máme oveľa viac času na rodinu. Prácu si viem rozvrhnúť a potom mám veľa voľna. Aj Viktor má dnes viac priestoru pre rodinu. Keď sa rozhodol nelietať a byť viac doma kvôli Maxíkovi, práve vtedy prišla možnosť prijať druhé dieťa. Všetko do seba zapadlo. Maxík už bol vo veku, keď sme to konzultovali aj s psychológmi, či je pripravený na súrodenca. Jednoducho sa zmenili okolnosti aj náš pohľad na celú situáciu.
Zdá sa, že si Maxík na Lujzu zvykol veľmi rýchlo. Je to naozaj tak?
Ako každé dieťa, aj on si najskôr predstavuje, že to bude veľká zábava. Potom zistí, že súrodenec tu zostane natrvalo. (smiech) Samozrejme, prešli sme si rôznymi fázami, ale zvláda to veľmi dobre. A mám pocit, že je to každým dňom lepšie.
Viktor dnes trávi s deťmi oveľa viac času. Ako sa podľa teba našiel v úlohe otca?
Nepovedala by som, že je otcom v domácnosti. Skôr obaja fungujeme podobne. Aj ja pracujem nárazovo – nie som každý deň v práci. Keď napríklad nakrúcam Milujem Slovensko, Viktor je doma s Lujzou, zatiaľ čo Maxík je v škôlke. Myslím si, že je výnimočný otec. Zvláda všetko – od praktických vecí až po tie emocionálne. Vie sa o deti postarať vo všetkých smeroch a robí to naozaj prirodzene.
Viktor nedávno povedal, že rodičovská dovolenka je stále nedocenená. Súhlasíš s ním?
Absolútne. O to viac, keď je žena na deti sama. Vždy, keď si predstavím samoživiteľky alebo rodičov, ktorí všetko zvládajú bez partnera, cítim obrovský rešpekt. A teraz nehovorím len o finančnej stránke. Aj ženy, ktoré popri deťoch pracujú a všetko zvládajú samy, nesú obrovskú záťaž. My máme veľké šťastie, že sme na to dvaja a môžeme si povinnosti rozdeliť. Ja mám navyše ten luxus, že si občas odbehnem do práce, zmením prostredie a psychicky si oddýchnem. Mnohí rodičia túto možnosť nemajú. Byť doma s deťmi je fyzicky aj psychicky veľmi náročné. Je to neustála zodpovednosť, nepretržitá pozornosť a mentálna záťaž. Myslím si, že spoločnosť si túto prácu stále dostatočne neuvedomuje a neoceňuje.
Keď si v práci alebo odcestuješ, premýšľaš nad tým, ako to doma Viktor zvláda?
Vôbec nie. Nikdy som o tom nepochybovala. Nemá zmysel si vytvárať zbytočné scenáre. Jedine, keď sú napríklad na nejakej „tatkovskej výprave“, tak si poviem, čo asi zažívajú a ako sa majú. Ale nie preto, že by som mala obavy. V každodennom fungovaní to vôbec neriešim. Viktor zvláda všetko výborne. Je dokonca zaujímavé, že deti sa pri mamách často správajú uvoľnenejšie. Maxík pri mne prejaví všetky emócie, pretože vie, že môže. Viktor to má v tomto možno o niečo pokojnejšie. Ja pracujem s oveľa intenzívnejšími emóciami, ale to je úplne prirodzené. Aj preto si myslím, že si každý z nás v rodičovstve našiel svoju úlohu a navzájom sa skvele dopĺňame.
Po tom, ako ste oznámili príchod Lujzy, sa na internete objavilo množstvo komentárov. Dotýka sa ťa to?
Úprimne, ani neviem, čo ľudia písali. Komentáre jednoducho nečítam. Nech sa každý vyjadrí, ako uzná za vhodné, ale mne to nijako nezasahuje do života. Nemám pocit, že by nám verejnosť narúšala súkromie.
Nenapadlo vám niekedy presťahovať sa niekam mimo Bratislavy a dopriať si viac súkromia?
V Bratislave sa cítime dobre. Samozrejme, človek nikdy nevie, čo prinesie budúcnosť, ale určite by to nebolo kvôli komentárom na internete.
Ako reagujú ľudia, keď ťa stretnú s deťmi? Stáva sa, že chcú nahliadnuť do kočíka, alebo sa zoznámiť s deťmi?
Také situácie veľmi nezažívam. Väčšinou nás oslovia ľudia, ktorých poznáme zo susedstva. Je prirodzené, že sa spýtajú, ako sa máme, alebo sa chcú pozrieť na bábätko. Vnímam to ako bežné susedské stretnutia, nie ako narúšanie súkromia.
Čo dnes Maxíka najviac baví?
Je veľmi aktívny. Rád bicykluje, chodí do lesa a potrebuje byť v pohybe. Zároveň má obrovskú fantáziu. Neustále vymýšľa rôzne príbehy a hry, do ktorých nás zapája. Napríklad nedávno sme boli na narodeninovej oslave a zrazu sme sa všetci ocitli v jeho svete. Raz sme boli posádka vesmírnej lode, inokedy sme sa ocitli v bunkri či v úplne inom dobrodružstve. Je krásne sledovať, ako detská fantázia dokáže premeniť obyčajný deň na veľké dobrodružstvo.
Keď ťa tak počúvam, mám pocit, že si toto obdobie rodinného života naozaj užívaš.
Áno. Samozrejme, rodičovstvo prináša aj únavu, neistotu či náročné chvíle, ale máme veľké šťastie, že sme na to dvaja. Vieme si rozdeliť povinnosti, navzájom sa podporujeme a máme priestor byť s deťmi. Práve to je dnes pre nás najväčšia hodnota.
