Pamätám si ho veľmi dobre. Bola som v strese, naozaj vo veľkom strese. Som veľká trémistka, takže prvé 2 či 3 dni, kým som sa na pľaci trochu udomácnila, boli pre mňa náročné. Zrazu je človek stredobodom pozornosti a ja som na to vôbec nebola zvyknutá. Všetci od vás niečo potrebujú a očakávajú. Prvý deň bol preto pre mňa určite stresujúci. Zároveň však bolo všetko nové, takže som to vnímala ako jedno veľké dobrodružstvo. Veľmi rýchlo som pochopila, že sa vlastne nemám čoho báť. Nie je to divadlo, kde keď človeku vypadne replika alebo sa pomýli, musí jednoducho pokračovať ďalej. Pri nakrúcaní sa scéna zastaví a môžeme ju urobiť odznovu. Postupne som sa tam preto udomácnila a začala som sa cítiť dobre.
Mala si počas nakrúcania medzi skúsenejšími kolegami niekoho, kto si ťa zobral pod ochranné krídla a pomáhal ti radami?
Zo skúsenejších hercov a herečiek vyslovene nikto, kto by si ma zobral pod ochranné krídla, nebol. Paradoxne to prichádzalo skôr zo strany štábu. Pod ochranné krídla si ma preto zobrali napríklad maskérky a kostymérky a dodnes na to veľmi pekne spomínam. Som im za to vďačná. Dávali mi napríklad rady: „Počúvaj, nemusíš na všetko kývnuť.“ Takýmto spôsobom ma usmerňovali a bolo to veľmi pekné.
Miša v Košiciach môže divákom v niečom pripomínať Emily in Paris. Poznáš tento seriál a patríš medzi jeho fanúšikov?
Som fanúšičkou Emily in Paris a musím priznať, že tento seriál milujem od jeho prvej série. Keď ma oslovili s ponukou na túto postavu a dozvedela som sa, že projekt sa volá Miša v Košiciach, okamžite mi napadlo, že to znie ako niečo na spôsob Emily in Paris. Potom som si prečítala scenár a postupne mi dochádzalo, že jednou z inšpirácií bol aj tento seriál.
A čo samotná Miša? Našla si medzi sebou a svojou seriálovou hrdinkou niečo spoločné?
Máme toho spoločného pomerne veľa, hoci je to celé trochu paradoxné. Ona pochádza z úplne iného prostredia a zázemia. Je z bohatej, protekčnej rodiny. Ja som si to, čo dnes mám, musela svojím spôsobom vydobyť sama, samozrejme, s veľkou podporou rodičov.
Keďže išlo o tvoju prvú veľkú skúsenosť pred kamerou, mala si aj obavy z romantických či intímnejších scén? Ako si ich zvládala?
Myslela som si, že to bude horšie, než to v skutočnosti bolo. Psychicky som sa pripravovala na to, že to bude náročné, ale keď došlo na lámanie chleba, sama som bola zo seba prekvapená, pretože mi to nerobilo až taký problém. Týkalo sa to napríklad bozkávacích scén alebo scén, v ktorých som bola v spodnej bielizni. Možno mi pomohlo aj to, že nakrúcanie prebiehalo veľmi rýchlo. Jednoducho sa išlo. Nebolo tam veľmi veľa priestoru na to, aby som si povedala, že potrebujem čas.
Pozrela si si po skončení nakrúcania celý seriál?
Videla som ho, hoci sa priznám, že poslednú epizódu som ešte nevidela. Nemá to žiadny špeciálny dôvod, jednoducho som sa k nej zatiaľ nedostala.
Aký je to pocit sledovať samu seba na obrazovke? Dokážeš si seriál užiť ako diváčka alebo skôr analyzuješ svoj herecký výkon?
Áno, skôr to mám takto. Určite sa nejakej analýze nevyhnem. Človek svoj výkon podprahovo hodnotí, či chce, alebo nie. Nerobí mi to však až taký veľký problém, ako som si pôvodne myslela. Samozrejme, v seriáli sú scény, pri ktorých sa na seba pozerám tak trochu cez prsty a je pre mňa ťažšie ich sledovať. Napríklad pri intímnejších scénach mi nie je úplne príjemné pozerať sa na seba.
Seriál už videli aj televízni diváci. Pripúšťaš si, že ťa teraz môžu ľudia začať spoznávať na ulici ako Mišu z Košíc?
Keď to hovoríš takto nahlas, tak si to uvedomujem o niečo viac, ale v sebe to nejako zvlášť neriešim – bude, ako bude. Snažím sa však zostať nohami na zemi a nemať žiadne veľké očakávania, či už pozitívne, alebo negatívne. Som pripravená aj na to, že nie všetci ľudia ma budú mať radi. To je normálne.
Čomu sa najradšej venuješ vo voľnom čase, keď práve nehráš v muzikáli ani nenakrúcaš?
Veľmi rada trávim voľný čas s kamarátmi. Aj v Prahe mám partiu kamarátov, s ktorými som veľmi rada. S niektorými z nich chodím aj do folklórneho súboru. Odmalička tancujem a venujem sa aj folklórnemu spevu, takže som pri tom zostala dodnes, aj keď žijem v Prahe. Asi práve toto tvorí najväčšiu časť môjho voľného času.
Máš už po Miši v Košiciach na stole ďalšie filmové alebo televízne ponuky?
Momentálne nie. Teraz je to skôr o divadle. Som v Prahe a celý mesiac sme skúšali Draculu v Hudobnom divadle Karlín, takže som svoju pozornosť venovala najmä tomu. Divadlo ma však baví, a zároveň som si veľmi užila aj nakrúcanie. Som preto otvorená všetkému.
Keď sa pozrieš do budúcnosti, vidíš sa predovšetkým pri herectve, alebo si vieš predstaviť, že sa po škole budeš venovať aj odboru, ktorý momentálne študuješ?
Čo sa týka herectva, rozhodne pri ňom chcem zostať. Ako som už povedala, som otvorená všetkému – muzikálu, činohre, televízii, jednoducho čomukoľvek. Herectvo je moja vysnívaná práca a ideálne by som ju chcela robiť celý život, ak to bude možné. To, čo momentálne študujem, by som označila skôr za príjemnú zmenu. Nemyslím si, že by som sa chcela vydať vyslovene na vedeckú dráhu. Ale ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy.
