Keď prišli ťažké obdobia, ukázalo sa, aký môj manžel naozaj je. Nie vždy som bola tou silnou, ktorá dokázala veci prijať, pomenovať a rozhodnúť, ako ich budeme riešiť. Môj muž nemá takú „paru“ ako ja, ale keď mne energia došla, nastúpil on a pomohol situáciu vyriešiť. Veľmi si ho za to vážim.
Čo bolo tým náročným obdobím?
Boli to problémy spojené s naším synom. Môj muž síce do chodu rodiny veľa nehovorí, ale keď prehovorí, má to zásadný vplyv.
Mali ste pred manželom aj iné vážne vzťahy?
Nie. Mňa nikto nechcel! Dodnes sa čudujem, že sa našiel niekto, kto ma chcel. Bola som presvedčená, že zostanem sama, pretože som bola veľmi neposedná, energická a bojovná.
Ako ste sa s manželom zoznámili?
V kúpeľoch, na liečení. On tam bol pre ťažkú reumu a ja po operácii kolena. Čašníčka sa ma opýtala, kam ma má usadiť. Rozhliadla som sa po miestnosti a jediný mladý človek tam sedel na opačnom konci. Tak som povedala: „Tam máte voľné, usaďte ma k nemu.“ A kým sme s čašníčkou prišli k jeho stolu, ja som už vedela, že sa za neho vydám.
A čo si vtedy pomyslel on?
Keď ma zbadal vo dverách, vraj si hovoril: „Preboha, len nech si nesadne k tomuto stolu.“ Veľmi som sa mu totiž páčila a bol hanblivý. Dnes hovorí, že keby sme sa stretli kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností, už by ma nenechal odísť. Keď sa na mňa pozrel, vedel, že som jeho osudová žena. Len ešte nevedel, že sa so mnou ožení. To som vedela ja.
Spolupracovali ste aj na jojkárskom seriáli Vôňa mora. Čo presne bolo vašou úlohou?
Spolupracovala som na scenároch. Keďže Tunisko je moja destinácia, bola som so štábom aj priamo v Tunisku pri prípravách a výbere lokalít. Následne som veľa spolupracovala aj na ďalšom rozvíjaní scenára.
Ste aj úspešná spisovateľka. Pripravujete nejakú novú knihu?
Áno, je už napísaná a bude sa volať Patálie v Tunisku. Je o ženách po päťdesiatke, ktoré si vyrazia do Tuniska.
