Dlhé roky patrila k známym tváram. Moderátorka Jarmila Lajčáková- Hargašová (59) však dnes priznáva, že život mimo každodenného televízneho kolotoča si užíva. Práca už pre ňu nie je na prvom mieste, viac času venuje rodine, sebe a najmä dvom vnukom. Ako dvojnásobná babka si pochvaľuje, že s chlapcami ešte stále dokáže naháňať aj loptu.
Životný rytmus, ktorý si vyberal svoju daň. Spravodajstvo totiž nepozná klasický pracovný týždeň ani voľné sviatky. „To sú naozaj soboty, nedele, robili sme do noci, lebo sme robili aj nočné správy,“ zaspomínala si moderátorka v podcaste Návráty. Samozrejmosťou boli aj služby počas Vianoc či Silvestra. O to vzácnejšie boli chvíle, keď sa celej rodine podarilo stretnúť pri jednom stole. „Pre našu rodinu mať rodinný obed a stretnúť sa pri stole bol absolútny sviatok, lebo to sa nám niekedy nepodarilo za dlhé obdobie,“ prezradila. Po pobyte v New Yorku si preto uvedomila, že do klasického spravodajstva sa už vrátiť nechce. Spolu s malou skupinou nadšencov sa pustila do projektu V dobrej spoločnosti. Talkshow poňali trochu inak – ako dokumentárny formát, v ktorom za hosťami cestovali. Prvá séria mala desať dielov. Keď sa začala vysielať, prišla pandémia a cestovanie sa prakticky zastavilo.
Pandémia jej nečakane zmenila smer
Pre moderátoku to napokon znamenalo aj nečakanú životnú zmenu. Zrazu sa celá rodina ocitla doma. Staršej dcére sa narodil druhý syn a mladšia dcéra absolvovala pred maturitou dva roky online vyučovania. To, čo bolo pôvodne vynútenou prestávkou, sa postupne zmenilo na nový spôsob života. „Osud zariadil, že som z tej práce odišla a začala sa venovať viac rodine, vnukom a sebe, čo sa mi dlhé desaťročia nepodarilo,“ opisuje. Z pracovného sveta pritom úplne nezmizla. Stále moderuje vybrané spoločenské podujatia, predovšetkým také, ku ktorým má osobný vzťah alebo dlhšiu tradíciu. Príležitostne tiež pomáha ľuďom s komunikáciou či verejným vystupovaním. Rozdiel je však zásadný – práca už neurčuje celý jej život.
Roky v médiách prirovnáva ku koliesku pre škrečka
Keď sa dnes obzrie späť na desaťročia intenzívnej práce, sama sa čuduje, koľko toho dokázala zvládnuť. „Raz som povedala, že to je ako škrečok v tom koliesku. Bežíte, bežíte a vlastne nikdy sa to nezastaví,“ hovorí. S odstupom času priznáva, že dnes už má iné tempo aj priority. Vníma ako veľký dar, že si môže užívať obdobie, na ktoré počas najvyťaženejších pracovných rokov nebolo dosť priestoru. „Keď sa spätne na to pozerám, tak si hovorím, že to ani nie je možné, že sme to všetko vydržali. Ale boli sme mladší,“ dodáva.
Kamera jej nechýba, potlesk má doma
Mnohí ľudia, ktorí strávia veľkú časť života pred kamerou, hovoria, že pozornosť publika môže byť návyková. Jarka je rada, že u nej to tak nebolo. Odchod z obrazovky preto nevnímala ako stratu, s ktorou by sa nedokázala zmieriť. Pomohlo jej aj to, že rodina pre ňu, podľa vlastných slov, vždy zostávala prioritou bez ohľadu na pracovné úspechy či neúspechy. „Som vďačná sama sebe, že túto závislosť som nemala. Tak nejako bez väčších problémov som z obrazovky odišla,“ priznáva. A nechýba jej ani uznanie, ktoré k televíznej popularite patrí. „Naozaj sa netrápim tým, že nemám dosť potlesku. Mám pocit, že ho mám doma...“
V 60-tke je dvojnásobnou babkou
Jarka Hargašová tento rok oslavuje okrúhle životné jubileum. Svoj vek pritom nijako neskrýva: „Mám 60,“ otvorene priznáva. Najväčšiu radosť jej dnes prináša úloha dvojnásobnej babky. Teší ju, že má stále dostatok energie na to, aby bola aktívnou súčasťou života svojich vnukov. „Je fajn, že som ešte babka, ktorá si môže zahrať futbal s chlapcami,“ hovorí. Na vlastnej rodine zároveň vidí, ako výrazne sa za jednu generáciu zmenilo vnímanie veku, v ktorom si ženy zakladajú rodiny. Keď vo veku 25 rokov čakala svoju prvú dcéru Vanesu, do zdravotnej karty jej podľa jej slov napísali upozornenie „staršia prvorodička“. Keď mala neskôr jej dcéra prvého syna rovnako ako 25-ročná, okolie sa, naopak, čudovalo, aká je mladá. „Ono sa to celé posúva,“ konštatuje.
Vnúčatá vníma ako veľký životný dar
Vzťah k vnukom opisuje ako inú podobu lásky, než akú človek zažíva pri vlastných deťoch. Rozdiel vidí predovšetkým v čase a možnosti jednotlivé chvíle vedomejšie prežívať. „Je to iná láska, mám iný čas, môžem si to inak vychutnávať. Naozaj je to veľký dar,“ hovorí. A hoci už nie je pravidelne na televíznej obrazovke, úplne anonymnou sa nestala. Sama však vníma generačný rozdiel – mladší ľudia ju podľa nej už často nepoznajú, kým staršie generácie si ju stále pamätajú. Zaujímavé je, že si ju ľudia dodnes spájajú aj s Rock FM rádiom. Niekedy pritom ani nepotrebujú vidieť jej tvár. Spoznajú ju podľa hlasu.
