Niektoré seriálové postavy si diváci obľúbia okamžite, pri iných stačí pár minút a už majú chuť vypnúť televízor. Michaela Čobejová (56) dobre vie, že aj to patrí k herectvu. Keď postava funguje, emócie sú silné – aj keď nie vždy priamo príjemné. No práve vtedy herec vie, že trafil do čierneho. Ako ona v seriálovom Sľube.
Diváci majú za sebou seriálové prázdniny, o hercoch to asi neplatí. Stihli ste si napriek tomu oddýchnuť?
Ale áno. Boli sme v Chorvátsku na našom tradičnom mieste, kde sa, mimochodom, nakrúcal aj film Smolu nosíš, ty láska, ktorý som produkovala. Odvtedy tam chodievame pravidelne. Boli sme aj v Benátkach na Bienále, na Pohode, na koncerte The Cure, čo bol absolútny zážitok. Toto leto bolo naozaj pestré.
Takže ste dokázali úplne vypnúť?
Ja mám zásadu, že na dovolenke oddychujem a v práci pracujem. Nemám dobrú skúsenosť s tým, keď sa tieto dve veci miešajú. Človek by podľa mňa mal byť psychicky prítomný tam, kde sa práve nachádza, a nie mať hlavu na pľaci či nad scenárom. Na dovolenkách, naopak, veľa čítam. Teraz som dočítala Amerikánov. Práve také hrubé knihy, na ktoré cez rok nemám čas, si nechávam na leto.
ANKETA
Sledujete seriál Sľub?
Rozumiem. V priebehu roka popri povinnostiach a scenároch, má človek problém dočítať asi aj tenké brožúrky. Keď sme sa rozprávali naposledy, práve ste vstupovali do seriálového Sľubu a priznali ste, že už len zo scenára vám bolo z vašej postavy zle. Bola Gregorová jedným z dôvodov, prečo ste potrebovali cez leto úplne vypnúť?
Nežijem tou postavou dvadsaťštyri hodín denne, takže ju až za takú záťaž nepovažujem. Ale áno, momentálne som ju úplne pustila z hlavy a budem sa jej venovať, až keď to bude treba. Všeobecne to mám nastavené tak, že si postavy nenosím všade so sebou. Okrem toho robím ešte jeden seriál, v ktorom mám úplne iný charakter, takže to mám vyrovnané. Po rokoch praxe však už viem, že najdôležitejší je začiatok – ako si postavu nastavíte. Vtedy nad ňou naozaj premýšľam aj doma, hľadám, čo s ňou urobiť. Ale keď už viem, že funguje a ľudia ju neznášajú presne tak, ako je potrebné, viem, že som urobila kus dobrej práce. A som spokojná.
Práve v tom ste, podľa mňa, výborná. Keby divák vypol zvuk, podľa vášho výrazu by si pokojne mohol myslieť, že Eva hovorí samé milé veci. A pritom z nej padajú úplné zákernosti. Bola pre vás aj po toľkých rokoch herectva táto postava výzvou?
Práve v tom nastavení áno. Moja predchodkyňa Gabika Dzuríková hrala v podstate veľmi podobný charakter, takže jednou z výziev bolo neopakovať sa a vytvoriť úplne iného, autentického človeka. Zároveň som musela niekde vo svojom okolí alebo v spomienkach na to obdobie nájsť podobný typ, a tým sa inšpirujem. Ľudia tohto typu totiž nebývajú na prvý pohľad úplne dešifrovateľní. Robia a hovoria hrozné veci, ale neznamená to, že musia navonok pôsobiť démonicky. Nikde predsa nie je napísané, že zločinec sa musí aj správať ako zločinec. Tí najväčší môžu byť obyčajní susedia, o ktorých by ste povedali, že sú to milí ľudia.
Na začiatku sme žartovali, že sa až bojíte, aby po vás ľudia na ulici nehádzali vajíčka. Ako to nakoniec dopadlo?
Rozprávali sme sme sa o tom s kolegyňami. Anikó Vargová napríklad hovorí, že nikdy nechodí v parochni ani s účesom zo seriálu, pretože sa vtedy cíti neslobodná. Možno práve vtedy by reakcie prišli – v jej prípade asi najmä pozitívne. Tým, že ja v civile vyzerám inak, za celý čas som sa nestretla s tým, že by mi niekto nadával, stotožňoval si ma s Evou alebo ma zastavil, aby ma kritizoval. Priznám sa, že ma to prekvapilo.
Čiže žiadne vajíčko neletelo?
Nie. Ani zlé slová. Pritom pri Mame na prenájom som dostávala správy typu: „Zdochni“, „Vypadni zo seriálu“, „Zmizni.“ Tam boli reakcie oveľa vyhranenejšie. Teraz nie. Možno majú ľudia Sľub ako celok radi, a tak si svoju frustráciu neventilujú na úbohých účinkujúcich.
