Leopold Haverl bol typ človeka, ktorý nikdy neskrýval, že život si chce užiť naplno, a podľa vlastných slov sa týmto heslom riadil každý jeden deň, kým mu to zdravie dovolilo. Dvakrát sa postavil pred oltár, no ani manželstvá nezmenili jeho prirodzenú náklonnosť k ženám, ktoré obdivoval, sledoval a rád s nimi flirtoval, často aj s typickým humorom, ktorý bol preňho taký charakteristický. „Fajčím, pil som, humpľoval som telo, ako sa len dá. Život treba žiť! Tu, teraz, naplno, pretože najstrašnejšie je zomieranie zaživa,“ priznal otvorene v jednom z rozhovorov a týmito slovami dokonale vystihol svoju životnú filozofiu, ktorá bola založená na intenzívnom prežívaní prítomnosti bez zbytočného strachu z budúcnosti. Jeho druhá manželka ho vraj neraz upozorňovala, aby sa na iné ženy nepozeral tak nápadne, no Hafi si z toho ťažkú hlavu nerobil a s typickým nadhľadom odpovedal, že v momente, keď sa prestane pozerať, bude to znamenať, že je s ním zle.
Pracoval, kým vládal
Naposledy sa objavil v seriáli Divoké kone, kde ešte stále rozdával herecké majstrovstvo, aj keď už dobre vedel, že zdravotný stav sa mu zhoršuje a prognózy lekárov nie sú priaznivé. Podstupoval dialýzu, jeho telo postupne slablo, no napriek tomu sa nevzdával, neľutoval a zachovával si chuť pracovať aj žiť.
Aj v tomto období dokázal hovoriť o smrti s nadhľadom a humorom, ktorý bol preňho typický. „Budem točiť, pokiaľ neumriem. Najradšej by som bol, keby ma porazilo na nejakej žene. To by bolo správne,“ povedal ešte v roku 2015 a aj v tejto vete bolo cítiť jeho povestné odľahčenie i vzdor voči osudu. Začiatkom februára nasledujúceho roka absolvoval nevyhnutnú operáciu ciev, po ktorej ho lekári prepustili do domácej liečby. Zdalo sa, že sa jeho stav aspoň čiastočne stabilizuje. Osud však rozhodol inak a o niekoľko dní neskôr ho zasiahla mozgová príhoda, z ktorej sa už, žiaľ, neprebral.
