Málokto dnes už vie, že Jiří Sovák sa narodil v Prahe ako Jiří Schmitzer. Otec bol hostinský, mama kuchárka a obaja si predstavovali, že raz prevezme rodinné pohostinstvo. Lenže malý Jiří bol odmalička iný. Bol výrečný, neposedný, zo školských problémov sa vraj vždy „vykecal“ a sám o sebe neskôr s humorom tvrdil, že v rodine ho považovali za dieťa, ktoré sa veľmi nevydarilo. Práve dar reči sa stal jeho najväčšou devízou. Prvý potlesk vraj zožal ešte ako chlapec v otcovej krčme. Na improvizované javisko sa dostal úplnou náhodou, keď ho miestny štamgast predstavil hosťom ako malého zabávača. Hoci otec z toho nadšený nebol, publikum si získal okamžite. Už v tínedžerskom veku začal hrať s ochotníkmi a bolo jasné, že jeho život povedie iným smerom, než si rodina pôvodne predstavovala. Najskôr sa síce vyučil za čašníka a hoteliéra, napokon si však presadil svoje a odišiel k divadlu. Začínal u E. F. Buriana, neskôr pôsobil vo vinohradskom divadle, a napokon zakotvil v Národnom divadle, ktorému zostal verný až do odchodu na dôchodok.
Komik celým svojím ja
Na javisku aj pred kamerou pôsobil prirodzene. Nepotreboval veľké gestá ani prehnané herectvo. Stačil jeden pohľad, správne načasovaná veta či nenapodobiteľný tón hlasu a diváci sa smiali. Počas kariéry vytvoril Sovák desiatky nezabudnuteľných postáv. Preslávila ho rozprávka Dařbuján a Pandrhola, zahral si vo filmoch Světáci, Zabil jsem Einsteina, pánové, Což takhle dát si špenát, Ať žijí duchové!, Přísně tajné premiéry a v mnohých ďalších komédiách, ktoré patria do zlatého fondu českej kinematografie. Obrovskú popularitu mu priniesli aj seriály Chalupáři, Arabela či Byli jednou dva písaři. Postava večne hundrajúceho Evžena Humla zo seriálu Chalupáři sa stala legendou. Jeho tretia manželka Anna pritom s úsmevom tvrdila, že on vlastne nehral vymyslenú postavu – iba stvárnil samého seba. Aj doma vraj vedel byť cholerický, no jeho výbuchy hnevu boli skôr komické než nebezpečné.
Ostrý jazyk a žiadna pretvárka
Jiří Sovák vedel byť vtipný, trefný, a zároveň nikdy nepatril medzi diplomatov. Sám o sebe hovoril, že bol vždy „drzý parchant". Nelichotil ľuďom, nepretvaroval sa a keď mu niekto nesedel, dal to najavo. Jeho žena Anna neskôr spomínala, že používal až smrtiacu iróniu a nezáležalo mu na tom, či hovorí s ministrom alebo domovníčkou. Práve táto úprimnosť mu priniesla množstvo konfliktov, no zároveň aj rešpekt kolegov. Bol temperamentný, prudký a výbušný. Raz dokonca počas hádky udrel režiséra tak silno, že skončil na súde. Napokon dostal prezidentskú milosť, no podobné príhody len potvrdzovali jeho povahu – emócie nikdy neskrýval.
Kráľ fór aj legendárnych žúrov
Vladimír Menšík († 58) hereckému kamarátovi vymyslel prezývku Kráľ fór. A nebola náhodná. Sovák patril medzi najvtipnejších rozprávačov z umeleckého prostredia. Keď sa stretli s Menšíkom, zábava vraj trvala aj niekoľko dní. Sami neskôr spomínali, že ich obsadzovali iba tí najodvážnejší režiséri, pretože nikdy nebolo isté, v akej kondícii sa po niekoľkodňových žúroch objavia na pľaci. Napriek divokému obdobiu však Sovák tvrdil, že ich zábava mala noblesu a nikdy nešlo len o bezhlavé opíjanie sa.
Lásku našiel až na tretí raz
A nudný život neviedol ani v súkromí. Ženil sa trikrát. Sovák s úsmevom hovorieval, že za rozpady prvých dvoch manželstiev mohla aj jeho mama, ktorá s jeho výberom neviest nikdy nebola spokojná. Keď sa rozviedol druhýkrát, povedal jej, nech mu teda partnerku vyberie sama. A ona to naozaj urobila. Tak spoznal učiteľku Annu, ktorú všetci volali Andulka. Ich prvé rande sa odohralo na cintoríne. Pre mnohých zvláštne miesto, pre Sováka celkom prirodzené – cintoríny mal rád a zvykol na nich hľadať najstaršie hroby. Spoločný humor ich spojil natoľko, že spolu prežili viac než 40 rokov. Anna mala s jeho výbušnou povahou obdivuhodnú trpezlivosť a on ju neskôr označoval za svoju najväčšiu životnú istotu. Deti spolu nemali.
