Málokto dnes už vie, že Jiří Sovák sa narodil v Prahe ako Jiří Schmitzer. Otec bol hostinský, mama kuchárka a obaja si predstavovali, že raz prevezme rodinné pohostinstvo. Lenže malý Jiří bol odmalička iný. Bol výrečný, neposedný, zo školských problémov sa vraj vždy „vykecal“ a sám o sebe neskôr s humorom tvrdil, že v rodine ho považovali za dieťa, ktoré sa veľmi nevydarilo. Práve dar reči sa stal jeho najväčšou devízou. Prvý potlesk vraj zožal ešte ako chlapec v otcovej krčme. Na improvizované javisko sa dostal úplnou náhodou, keď ho miestny štamgast predstavil hosťom ako malého zabávača. Hoci otec z toho nadšený nebol, publikum si získal okamžite.
Už v tínedžerskom veku začal hrať s ochotníkmi a bolo jasné, že jeho život povedie iným smerom, než si rodina pôvodne predstavovala. Najskôr sa síce vyučil za čašníka a hoteliéra, napokon si však presadil svoje a odišiel k divadlu. Začínal u E. F. Buriana, neskôr pôsobil vo vinohradskom divadle, a napokon zakotvil v Národnom divadle, ktorému zostal verný až do odchodu na dôchodok.
Komik celým svojím ja
Na javisku aj pred kamerou pôsobil prirodzene. Nepotreboval veľké gestá ani prehnané herectvo. Stačil jeden pohľad, správne načasovaná veta či nenapodobiteľný tón hlasu a diváci sa smiali. Počas kariéry vytvoril Sovák desiatky nezabudnuteľných postáv. Preslávila ho rozprávka Dařbuján a Pandrhola, zahral si vo filmoch Světáci, Zabil jsem Einsteina, pánové, Což takhle dát si špenát, Ať žijí duchové!, Přísně tajné premiéry a v mnohých ďalších komédiách, ktoré patria do zlatého fondu českej kinematografie. Obrovskú popularitu mu priniesli aj seriály Chalupáři, Arabela či Byli jednou dva písaři. Postava večne hundrajúceho Evžena Humla zo seriálu Chalupáři sa stala legendou. Jeho tretia manželka Anna pritom s úsmevom tvrdila, že on vlastne nehral vymyslenú postavu – iba stvárnil samého seba. Aj doma vraj vedel byť cholerický, no jeho výbuchy hnevu boli skôr komické než nebezpečné.
