Kým nenastúpil ako pedagóg na vysokú školu, ani by si nemyslel, že ho učenie bude tak baviť. Kým sa nestal otcom, ani netušil, koľko si zo svojho detstva pamätá. Marek Rozkoš ešte prednedávnom s manželkou Katkou stvárňovali pár nielen v súkromí, ale aj na divadelných doskách. Po zmene práce ju však v kariére podporuje tiež. A hlavne nezabúdajú na to, že hoci sú rodičmi, nezanedbávajú jeden druhého.
Na rozhovor využívame čas, keď si si urobil prestávku v čítaní bakalárskych prác. Je to náročné čítanie?
Náročné je to v tom, že je dôležité, aby som sa naplno sústredil a posudok napísal čo najobjektívnejšie a s čo najväčšou dávkou akademickosti. Záleží mi na tom, aby študentky dostali na svoju prácu najpresnejšiu spätnú väzbu.
Ako vyučujúci vnímaš AI skôr ako pomôcku, či ako „nepriateľa“?
Nesnažím sa proti AI bojovať. Som progresívne nastavený človek, čo sa týka technológií. Nie som naivný a viem, že sa tomu nevyhnem. Tým, že na Akadémií umení v Banskej Bystrici, kde učím javiskovú reč a techniku hlasu, nie je veľa študentov, za dva a pol roka kým sa pustia do písania prvej veľkej práce, ich poznám a viem povedať, kto ako skladá myšlienky a dáva veci do súvislosti. Nemám nič proti tomu, keď si pomôžu s AI. Dôležitá je miera a to, aby si prácu na konci po sebe prečítali. Na obhajobách sa totiž na žiadnu umelú inteligenciu nemôžu spoľahnúť.
Spomínaš iba študentky, znamená to, že v ročníku sú iba samé dievčatá?
Nie, ale mňa si za školiteľa vybrali len baby.
Čím si to vysvetľuješ?
Hlavne tým, že som nielen pekný, ale tiež skromný a príťažlivý (smiech). Žartujem. Vybrali si témy, ktoré sú blízke môjmu predmetu.
Dnešná mládež nie je veľmi generácia, ktorá by sedela pred televízorom, skôr sú u nich v kurze rôzne filmové platformy. Vedeli vôbec, kto si?
Keď sa rozhodujú, ktorú školu si vybrať, pozrú si, kto tam učí. Hovorím tak z vlastnej skúsenosti. Moja ročníková vedúca bola Eva Večerová. To bolo niečo! Už mala čo-to odtočené, odohraté. U mňa je to tiež tak. Zarezonoval Dunaj, Sľub i Let´s Dance. Zhodou okolností vďaka tejto šou prišli za mnou študentky, že by v rámci voliteľných predmetov chceli chodiť na spoločenské tance. Som rád, že sa mi to podarilo presadiť a od nasledujúceho školského roka by tento predmet mala učiť moja tanečná partnerka zo šou – Natálka Horváthová.
Vnímajú ťa v škole ako autoritu?
Snažím sa mať so všetkými študentmi taký vzťah, aby mi dôverovali. Pristupujem k nim individuálne, s kritikou narábam opatrne, aby sa nezablokovali, lebo v atmosfére strachu by nič nedosiahli. Som teda kamarátsky, zasmejeme sa, ale zároveň veľa vyžadujem.
Týkaš si so študentmi?
Po štúdiu si môžeme potykať, ale dovtedy nie. V tom som striktný.
V máji si oslávil 35.narodeniny. Zatiaľ môžeš povedať, že život sa ti uberá tak, aké si mal kedysi predstavy?
Ako chlapec som mal sny typu, že budem policajt, hasič a hrať v NHL. Záujem o herectvo prišiel až na strednej škole. Sníval som o tom dostať sa do „telky“. Je viac-menej prirodzené, že sa mi to podarilo, lebo do čoho sa zahryznem, idem si za tým. Modlil som sa, aby sa zo mňa stal vynikajúci herec. Chcel som, aby ma ľudia obletovali nie preto, že som v „telke“, ale pre moju kvalitnú prácu. Zároveň som nesmierne rád, že som súčasťou kvalitných projektov. Taktiež som mal šťastie dostať sa medzi kvalitných ľudí, ktorí ma veľa naučili, rástol som vďaka skúsenostiam s nimi a naberal som sebavedomie. V mojich očiach sa mi doposiaľ podarili veľké veci. Chlapec z malej dedinky na východe sa dostal do „veľkého“ sveta. Som pyšný, že som to dosiahol a zároveň som rád, že sa mi to podarilo ustáť v hlave. Dosiahol som to vďaka úžasnej rodine a manželke, s ktorou sa navzájom ťaháme a držíme spolu.
Hovoríš o kvalitných ľuďoch. Aké kvality dokážeš ponúknuť ty im?
Dobrú uvoľnenú atmosféru a náladu. Viem veci príjemne zľahčiť. Zároveň som empatický.
Ľahkosť bytia či žitia využívaš aj doma?
Často. Keď sú naše deti besné a Katka má trebárs ťažký deň v práci, vedome sa snažím upokojiť atmosféru. I vtedy, keď som unavený, lebo viem, že v opačnom prípade by to neurobilo dobrotu. Alebo keď vidím, že Katka je tesne pred „výbuchom“, stačí, že deti vezmem na chvíľku von. No zároveň neschovávam pred nimi problémy. Práve naopak. Vysvetľujem im, keď niečo prestrelili.
Hanka má päť rokov a Marko o dva menej. Máš v ňom už sparing partnera?
Mám perfektné tri partičky chalanov, s ktorými pravidelne hrávame hokej. V nedeľu na tréning beriem aj Marka. Kúpil som mu korčule, prilbu, rukavice. Motá sa pri nás, aby si vytvoril vzťah k športu. Chcem, aby bol hokejista. Keď si to nevyberie, v poriadku, ale ponúknem mu to. Najnovšie chodíme aj na motokáry. Hanku tiež vedieme k pohybu. Navštevuje tanečnú.
