Na svoju mamu Ivetu Bartošovú spomína ako na mimoriadne láskavú a podporujúcu ženu. Vždy ho povzbudzovala vo všetkom, čo si zaumienil: "Bola neuveriteľne dobrá. Keď som išiel ku kamarátom a mal som sa vrátiť neskoro večer, sedela do jednej ráno na gauči pri filme a čakala na mňa, aj keď som mal vlastné kľúče. Toto sú spomienky, ktoré na ňu mám. Je však pravda, že pomaly blednú. Bude to už dvanásť rokov, čo tu mama nie je…“
Občas si pustí mamine piesne, aby si pripomenul jej hlas a spev. Ako hovorí, nerobí to často, skôr raz za niekoľko mesiacov, keď naňho príde nostalgická nálada. Detstvo po boku slávnej speváčky nebolo vždy jednoduché. Istý čas mal opatrovateľku Goldu. S ňou nie je v kontakte. Najmä z osobných dôvodov.
Po rozvode s Ladislavom Štaidlom mala speváčka po boku niekoľko partnerov. Pred tým ako si zobrala život boli jej poslední Domenico Martucci, Zdeněk Macura a posledný manžel Josef Rychtář. Arthur hovorí, že so všetkými vychádzal pomerne priateľsky no v kontakte s nimi už nie je: "Na všetkých mám svoj názor. S Domenicom som problém nemal, chodili sme do Talianska, ktoré mám rád, takže to bolo celkom príjemné. So Zdeňkom Macurom som sa osobne vlastne ani nestretol, takže si názor môžem vytvoriť len na základe médií. A Josef Rychtář je kapitola sama osebe. Mám svoje podozrenia o tom, čo sa tam dialo. V tom období som už s nimi veľa času netrávil, ale vnímal som, že mamin psychický stav sa postupne zhoršoval. Tým by som to asi uzavrel," zaspomínal v rozhovore na speváčkiných expartnerov v rozhovore pre Blesk.cz.
Iveta Bartošová podľa neho bojovala s vnútornými problémami a démonmi, ktoré nebolo možné úplne prehliadnuť. Ako tínedžer však nemal veľa možností, ako jej pomôcť. Navyše sa ho mama podľa jeho slov snažila pred problémami chrániť, takže o mnohých veciach prakticky nič nevedel. S odstupom času si nie je istý ani tým, či bolo správne riešiť niektoré rodinné problémy prostredníctvom súdov, pretože podobné spory mohli psychickému stavu jeho mamy ešte viac ublížiť. Artur otvorene hovorí aj o psychologickej pomoci. On sám ju nevyhnutne nikdy nepotreboval, ale myslí si, že preventívne by mal každý človek chodiť podobne ako k iným lekárom aj takýmto odborníkom.
O tom, že jeho milovaná mama Iveta Bartošová si zobrala život skokom pod kolesá vlaku sa dozvedel v škole: „Celý ten moment bol pre mňa pomerne náročný. Dozvedel som sa to v škole počas vyučovania. V tom období sa na sociálnych sieťach často šírili falošné správy o úmrtiach rôznych osobností. Keď som to uvidel na Facebooku, hovoril som si, že je to zasa nejaká fáma. Nedalo mi to však, poprosil som učiteľku a išiel som si zavolať. Najskôr som volal Josefovi Rychtářovi, ale nezdvihol mi. Potom som zavolal známemu fotografovi, ktorý bol vždy pri všetkom. Povedal mi: Nechcem byť tým, kto ti to povie – a zložil. V tom momente mi to bolo jasné. Bol to obrovský šok,“ spomína v rozhovore.
