V seriáli Sľub majú diváci v otázke jeho nevesty jasno už celé mesiace. Keby bolo na nich, má naplánovanú už aj svadbu a zasadací poriadok. V skutočnom živote si však Kristián Baran (30) svoje karty stráži tak dôsledne, že ani fotografie paparazzov veľa neprezradili. A tak sme sa čerstvého tridsiatnika opýtali na to jediné, čo zaujíma nielen seriálových romantikov – kto sa ožení skôr – on alebo jeho seriálová postava?
Od začiatku leta patríte medzi tridsiatnikov... Takže – všetko najlepšie! Pamätám si, že ja som sa pri tejto cifre dosť zamýšľala nad tým, čo som stihla a čo ešte nie. Prišiel aj u vás moment, keď ste začali rekapitulovať?
Nemyslím. Bral som to ako bežný deň. Celkovo narodeniny neriešim. Pre mňa vlastne nič neznamenajú.
Napriek tomu ste za tých tridsať rokov dosiahli asi viac, ako človek čaká. Patríte k najznámejším hercom svojej generácie, dvakrát ste excelovali na tanečnom parkete a nedávno ste debutovali aj pred filmovou kamerou. Vedel si toto všetko malý chlapec z Prešova vôbec predstaviť?
Ťažko povedať, pretože nad takýmito vecami som začal premýšľať až vtedy, keď som prišiel do Bratislavy. Ako malý som herecké ambície nemal. Nebol to môj detský sen. A asi ani neskôr som si nevedel predstaviť, čo všetko príde...
Dnes si už uvedomujete, že dnes patríte k najpopulárnejším slovenským hercom?
Ani nie. Úprimne, pre mňa to veľa neznamená, pretože to, či ma niekto pozná a či som populárny, nehovorí nič o mojich hereckých schopnostiach. Ani o tom, či svoju prácu robím dobre alebo nie. Preto sa nad takýmito vecami vôbec nezamýšľam.
Komplimenty teda prijímať neviete... Je za tým skromnosť?
Asi áno. Pochádzam z pomerov, v ktorých som nebol zvyknutý dostávať veľa.
Ale herecká kariéra vám toho nakoniec dopriala dosť. Ako ste brali všetko to, čo s úspechom prichádzalo?
Jednoducho som sa tým nechal viesť. Pre mňa bolo veľkou vecou už to, keď ma po kastingu vybrali do Sľubu. To som považoval za niečo obrovské! Podobné to bolo aj s Let‘s Dance. Ale ostatné veci, ktoré k tomu patrili, som už bral skôr ako prirodzenú súčasť toho všetkého. Nevnímal som ich ako nejakú pridanú hodnotu, ani ako dôvod hovoriť si, ako sa mi darí a aký som úspešný.
Naozaj ste nikdy nemuseli bojovať sám so sebou, aby vám úspech nestúpol do hlavy?
Nie. A priznám sa, že tomu ani celkom nerozumiem, ako sa to môže niekomu stať. Pre mňa popularita totiž naozaj nie je dôvod na to, aby som sa zmenil.
Sám pre seba ste možno stále ten istý, obyčajný Prešovčan, Kristián Baran. Ale dá sa takto fungovať aj na verejnosti, keď vaša tvár do diaľky kričí – to je on, herec z televízie?
Na Slovensku to nefunguje úplne tak, že by na nás paparazzi všade poľovali. Navyše sú obdobia, keď ľudia, aj keď ma spoznajú, nedávajú nijako najavo, že som niekto známy, neukazujú na mňa prstom. Vždy záleží na tom, kam prídem. Aj v Bratislave mám miesta a ľudí, ktorým je úplne jedno, že som herec. Niektorí ma dokonca vôbec nepoznajú. A to je úplne v poriadku.
Ako je to v Prešove? Tam ste väčšia hviezda?
Priznám sa, že to nedokážem posúdiť. Keď prídem domov, trávim čas najmä s rodičmi a najbližšími, nechodím veľmi medzi ľudí.
Zato váš seriálový Michal je medzi nimi s výnimkou prázdnin v podstate každý deň. Do akej miery vás s ním bežní ľudia stotožňujú? Keď ste vlani vyhrali tanečnú šou, váš seriálový hrdina robil presne to, čo od neho diváci očakávali. A posielali vám hlasy. Neskôr mu však scenáristi napísali vlastnú cestu. Vnímali ste na reakciách divákov, že vám to vyčítajú? Koniec koncov, tento rok ste už na titul tanečného kráľa nedosiahli... Nebolo to tým?
Takéto veci absolútne nevnímam, pretože pre mňa je postava postavou a ja som ja. Ak si niekto moju osobu spája s tým, koho hrám, a podľa toho sa ku mne správa, je to jeho vec.
Diváci to často myslia dobre, chcú skrátka v seriáli dobrý koniec a vidieť vás so Zuzanou spolu...
Keď ma niekto stretne a začne mi hovoriť, aký som škaredý, pretože už dávno nie som so Zuzou, alebo mi vysvetľuje, čo by som mal v seriáli urobiť, hoci to so mnou ako s človekom vôbec nesúvisí, je to pre mňa skôr milo úsmevné. Poviem si: Dobre, super, jasné, je to sranda. Nikdy to však nevnímam ako niečo, čím by som sa mal zaoberať. Preto ani neviem povedať, či sa na základe Michalovho vývoja zmenil prístup divákov ku mne. Ja som ja a postava je postava.
Čiže ste za scenáristami koncom minulej série neprišli s tým, že postava vášho Michala v žiadnom prípade nemôže odísť od Zuzany do Trenčína, pretože sa vám to nepáči?
Nie, do takýchto vecí nezasahujem. Dôverujem tvorcom, že vedia, čo píšu, a majú príbeh premyslený tak, aby dával logiku aj neskôr. Sú skrátka ľudia, ktorí píšu scenáre a starajú sa o jednotlivé dejové linky, a potom sú ľudia, ktorí ich stvárňujú. Moja práca je to druhé. Aj keď to neznamená, že ako človek s vývojom postavy vždy súhlasím.
To jemne naznačila aj vaša seriálová kolegyňa Adriána Brnčalová, ktorá Zuzanu stvárňuje. Pripustila totiž, že by dej možno trochu urýchlila… Súhlasíte?
Určite sa objavilo niekoľko situácií, keď sa nejaký motív zopakoval a mohli by sme sa rozprávať o tom, či by sa príbeh nedal zrýchliť. Na druhej strane, keby sme všetko urýchľovali, strihali a presúvali sa iba k tomu najpodstatnejšiemu, stratila by sa atmosféra celého príbehu….
