Veľmi rada čítam súčasnú českú literatúru. Mám niekoľko autorov, ktorých nové knihy si kupujem úplne automaticky. Zároveň ma fascinuje islandská literatúra. Je úplne iná. Je pokojná, hlboká a veľmi citlivo rozpráva o ľudských osudoch. Momentálne čítam román Príbeh o Áste a veľmi ma oslovil. Je to sága o jednej žene, ale zároveň aj príbeh o živote, rodine, láske, stratách a všetkom, čo človek počas života prežíva. Nie je to kniha, pri ktorej sa človek len zabaví. Núti ho premýšľať.
Čo ti okrem kníh najviac dobíja energiu?
Moje deti. Úplne úprimne. Niekedy si zo seba robím žarty, že som na nich malý energetický upír. Stačí, aby boli okolo mňa. Keď ich vidím, ako sa hrajú, skáču na trampolíne, rozprávajú sa, alebo sa smejú, automaticky mám pocit, že sa mi dobíjajú baterky. Samozrejme, sú dni, keď päťdesiatkrát za sebou počujem: „Mami... mami... mami...,“ a človek je unavený. Ale zároveň viem, že práve toto je život. To je ten najväčší zmysel všetkého.
Tvoje deti sú veľmi rozdielne povahy. Ako by si ich opísala?
Maxík je neuveriteľne pokojný človek. Myslím si, že je najpokojnejším členom našej rodiny. A som za to veľmi vďačná, pretože popri nás ostatných to naozaj nie je jednoduché. Vie byť rozhodný a keď treba, aj rázny, ale nikdy nekoná impulzívne. Najprv premýšľa a až potom reaguje. Obdivujem na ňom práve tento pokoj. A dvojičky? To je úplne iný svet. Sú neuveriteľne živé, stále majú o čom rozprávať a neustále medzi sebou vedú nekonečné debaty. Občas sa pohádajú, ale zaujímavé je, že vôbec nepotrebujú našu pomoc. Dokonca nemajú rady, keď do ich sporov zasahujeme. O pár minút už spolu opäť sedia, smejú sa a všetko je zabudnuté. Majú medzi sebou nádhernú dynamiku. Nikdy som si nemyslela, že raz budem hovoriť niečo také, pretože predtým som vôbec nebola fanúšičkou predstavy mať dvojičky. Dnes si už svoj život bez nich neviem predstaviť.
A ako fungujú všetci traja spolu?
Prekvapivo výborne. Veľmi ma fascinuje, ako prirodzene držia spolu. Nikdy som na Maximovi nevidela, že by si povedal: „To sú len moje mladšie sestry.“ Práve naopak. Veľa vecí robia spoločne. Všetci hrajú na hudobné nástroje, športujú a doma býva často veľmi veselo. Keď ich pozorujem, uvedomujem si, že najväčším darom, ktorý sme im mohli dať, nie sú veci, ale súrodenecký vzťah. Verím, že práve ten ich bude sprevádzať celý život.
Tvoje deti vyrastajú s mamou, ktorú ľudia bežne spoznávajú na ulici. Uvedomujú si, že si známa herečka?
Myslím si, že to vnímajú úplne inak ako dospelí. Skôr majú pocit, že mám veľa kamarátov. Keď niekam prídeme a niekto sa so mnou srdečne víta, berú to úplne prirodzene. Nikdy som ich totiž cielene neviedla k tomu, aby si uvedomovali, že som verejne známa. Nechcela som, aby vyrastali vo svete reflektorov a červených kobercov. Mám pocit, že deti by mali mať predovšetkým normálne detstvo.
Vedome ich teda od šoubiznisu držíš bokom?
Áno. Samozrejme, občas idú so mnou na premiéru detského filmu alebo na podujatie, ktoré je určené aj pre rodiny. To považujem za prirodzené. Nechcem však, aby sa stali súčasťou sveta, v ktorom sa úspech veľmi ťažko meria. V našej profesii totiž nikdy neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, kto je úspešný a kto nie. Niekto dostane veľkú rolu a o rok nemá prácu. Iný pracuje neustále, ale nie je veľmi viditeľný. Človek sa veľmi ľahko začne porovnávať s ostatnými a z toho potom vzniká frustrácia. A práve od toho by som ich rada uchránila.
Si prísna mama?
Myslím si, že moje deti by povedali, že áno. Som pomerne dôsledná. Niekedy dokonca zakazujem veci, ktoré ešte ani nerobia. Napríklad, keď sa dievčatá začnú rozprávať o farbení vlasov alebo podobných nápadoch, moja odpoveď je veľmi jasná: v žiadnom prípade! Možno je to zbytočne prísne, ale viem, prečo to robím. Aj moja mama bola ku mne náročná. Vedela byť kritická, keď bolo treba, a dnes jej za to ďakujem. Ako tínedžerka som si, samozrejme, myslela, že mi nerozumie. Dnes si veľakrát poviem, že mala pravdu.
Po náročnej sezóne je tu leto. Ako ho budeš tráviť?
Dúfam, že krásne. Tento rok sa nám konečne podarilo naplánovať všetko tak, ako sme si predstavovali. Trvalo to síce dlhšie, ale o to viac sa teším. Po oslave narodenín nás čaká niekoľko ciest a veľa času spolu ako rodina. Presne také leto mám rada. Veľmi sa teším do Čiernej Hory. Bol to môj dlhoročný sen a konečne sa nám ho podarí splniť. Manžel povedal, že tento rok pôjdeme práve tam, takže mám veľkú radosť. Okrem toho plánujeme aj pobyt v Tatrách, ktorý máme veľmi radi.
Situácia v kultúre je v poslednom období veľmi napätá. Vnímaš ju aj ty osobne?
Úprimne povedané, oveľa viac než samotnú situáciu v kultúre vnímam tú ekonomickú. Pracujem v súkromnej sfére, nie som zamestnaná v štátnom divadle ani v inštitúcii financovanej štátom. Preto si veľmi uvedomujem, že ak budú ľudia nútení šetriť, kultúra bude pravdepodobne jednou z prvých oblastí, na ktorých začnú šetriť. A je to úplne prirodzené. Každý rodič najskôr zabezpečí bývanie, jedlo, školu pre deti či zdravotnú starostlivosť. Až potom premýšľa nad tým, či pôjde do divadla alebo na koncert. To je realita.
