Rodina. Keď sa vrátim domov a sme všetci spolu, uvedomím si, že práve to je môj skutočný svet. Práca je krásna a veľmi si ju vážim, ale domov je miesto, kde človek načerpá silu. A práve tam sa vždy vraciam najradšej.
Keby si mala samu seba opísať tromi slovami, aké by to boli?
Povedala by som, že som energická, zvedavá a realistická.
Dávnejšie sa u vás doma skloňovalo slovo rozvod či rozchod. Ako ste s mužom prekonali krízu?
Nebol to ľahký proces, ale obaja sme si asi uvedomili, že udržať rodinu je pre nás prvoradé. A tak sme čerpali silu z momentov, keď sme boli všetci spolu a podvedome cítili, že chceme, aby to tak zostalo. A ešte humorom! Tým sme pred krízou šetrili. Dnes vieme, že je to jediná šanca ako prekonať prekážky a odlišnosti.
Pôsobíš ako veľmi pozitívny človek. Je to tak aj doma?
(Smiech.) Moja rodina by ti možno povedala niečo iné. Občas si zo mňa robia žarty, že som najväčšia pesimistka v domácnosti. Lenže podľa mňa to nie je pesimizmus. Skôr sa snažím premýšľať dopredu a pripraviť sa na rôzne situácie. Možno práve preto ma oni vnímajú ako človeka, ktorý vždy vidí aj možné komplikácie. Ja tomu hovorím realizmus.
Čo ťa dokáže najviac rozosmiať?
Úplne jednoznačne moje deti. Každý deň prídu s niečím, čo by dospelému ani nenapadlo. Nedávno mi jedna z dcér po vlastnom vtipe úplne vážne povedala: „Ja sa strašne rada smejem na vlastných žartoch.“ V tej chvíli som sa začala smiať ešte viac než ona. Pomyslela som si, že presne takéto sebavedomie by občas potreboval každý dospelý človek. Deti majú úžasnú schopnosť tešiť sa z maličkostí a vôbec neriešiť, čo si o nich myslí okolie. To je niečo, čo im veľmi závidím.
Čo by si odkázala svojej mladšej verzii?
Povedala by som jej veľmi jednoduchú vetu: Netlač sa do ničoho. To je asi najdôležitejšie životné poznanie, ku ktorému som dospela. Keď som bola mladšia, mala som pocit, že musím využiť každú príležitosť, všetko stihnúť a nič neodmietnuť. Často som samu seba tlačila do situácií len preto, že som mala pocit, že sa to odo mňa očakáva. Dnes viem, že človek nemusí robiť všetko. Nemusí byť všade. Nemusí každému vyhovieť. A vôbec nemusí mať pocit viny, keď povie nie.
Keď sa obzrieš za svojím životom, čo považuješ za najväčší úspech?
Jednoznačne svoju rodinu. Herectvo mi dalo veľa krásnych príležitostí, stretla som množstvo výnimočných ľudí a prežila nádherné chvíle. Ale keď prídem večer domov a sme všetci spolu, uvedomím si, že práve toto je to najdôležitejšie. Všetko ostatné môže prísť aj odísť. Rodina zostáva. A ak by som si mala priať len jednu vec do ďalších rokov, bolo by to jediné – aby sme boli všetci zdraví, spolu a aby sme sa vedeli tešiť z obyčajných dní.
