Určite šport. Učí ma žiť v prítomnosti. Rád chodím do lesa. Keď sa cítim zle a veľa premýšľam nad rôznymi vecami, z prechádzky sa zakaždým vrátim ako vymenený. Alebo je mi minimálne lepšie. Okrem toho sú to audioknihy. Favoritom je Dominik Dán. Páči sa mi tento detektívny svet, ktorý mám v ušiach pri plávaní, ale i zaspávaní.
Vnímaví fanúšikovia podľa teba postrehli zmenu v tvojom živote cez tvoju muziku?
Možno v tom, že nové skladby vydávam častejšie. V hlave mám totiž viac nápadov a viem ich úprimnejšie zachytiť. Moja hudba je zároveň vyzretejšia. Teraz sa mi inak tvorí o láske, rodine, keď som čistý a úprimný.
V polovici apríla si ohlásil jesenné turné Daj daj tour. Dôkladné plánovanie je určite základ úspechu, no na strane druhej môže aj stresovať. Ako to máš ty?
Kedysi som robil všetko na poslednú chvíľu. Nebolo to dobré. Stále sa učím nájsť mieru v tom, aby som bol v pohode. Turné štartuje v novembri a je pomenované po novej skladbe Daj daj. Na spoluprácu som si prizval Petra Biča, aby to celé „osolil“ svojou živelnosťou. Páči sa mi, že pesnička má „romácky vibe“ a na klipe spolupracovali šikovní ľudia z tanečnej školy OUTBREAK z Košíc. Ešte pred spomínanou koncertnou šnúrou však spojím hudbu s módou, a to na Fashion & Music Show 18. septembra v prešovskom PKO.
Z tvojich úst znie trošku zvláštne – hudba s módou.
Máš pravdu, môj vzťah k móde bol roky nasledovný: nabehol som do obchodného centra, kde som kúpil 20 rovnakých čiernych tričiek a 20 rovnakých riflí. Striedal som iba topánky. Keď som spoznal Mirku a Matúša z MyTkáme, ukázali mi, že sa to dá robiť aj inak. Ušili mi na môj koncert najprv jednu rifľovú bundu, potom ďalšiu a zistil som, že v pestrejších veciach sa naozaj cítim lepšie. Som vizuálny kripel, ale konečne som vnikol do módy. Určite sa aj sám sebe viac páčim.
Ako sa Košičanovi žije v Banskej Bystrici?
Super, milujem Bystricu. Je to krásne mesto s pokojnejším tempom. A ja to už vyhľadávam. Niežeby som bol starý, ale energiu chcem dávať inde a nie na neustále náhlenie sa za niečím. Môj dedo sa narodil v Španej Doline, takže ako chlapec som tam trávil prázdniny. Vždy sa mi páčila príroda i ľudia. A od presťahovania sa do Banskej Bystrice rátam svoje triezve obdobie.
Ako dlho obyčajne vydržíš bez Košíc? Máš limit, kedy sem musíš zas prísť?
Som tam aspoň jeden týždeň v mesiaci, pretože mi chýbajú moje deti. Vtedy som „full time” otec. Vozím ich do školy, na krúžky, chodievame do prírody. Snažím sa, aby sme povinnosti robili efektívne a potom sa mohli zabávať. Napríklad včera cestou na hudobnú si syn robil v aute úlohu z matematiky a dcéra sa učila básničku. Kým mali krúžky, nakúpil som a večer sme doma hrali karty. Milujú žolíka. Počas varenia večere si ešte dokončili školské povinnosti, nachystali veci do tašky, oblečenie na stoličku, aby ráno nestrácali čas. Rodičovská klasika.
