Hoci ho verejnosť vnímala ako noblesného elegána s hlbokým hlasom, v súkromí bol podľa blízkych náročným otcom aj človekom, ktorý celý život podriadil umeniu. Jeho syn Martin Huba (82) neskôr priznal, že práve otcova prísnosť ho formovala najviac.
Zo Spišskej až na dosky SND v Bratislave
Mikuláš Huba sa narodil v Spišskej Novej Vsi, no už počas štúdia na gymnáziu ho priťahovalo divadlo a stal sa členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Pôvodne však jeho život smeroval úplne inam. Po maturite odišiel do Bratislavy študovať právo a filozofiu, no umenie ho napokon pohltilo natoľko, že sa rozhodol pre herectvo. Nastúpil na Hudobnú a dramatickú akadémiu, kde študoval u významného pedagóga Janka Borodáča. Talent, výrazná charizma a kultivovaný prejav z neho veľmi rýchlo urobili jednu z najvýraznejších mladých tvárí Slovenského národného divadla. Angažmán získal ešte počas štúdia a už koncom 30. rokov minulého storočia dostával veľké dramatické úlohy.
Režisér Ján Jamnický v ňom objavil herca vtedajšieho moderného typu – noblesného, intelektuálneho a zároveň emocionálne silného. Na javisku vynikal najmä v klasickom dramatickom repertoári. Vďaka svojmu kultivovanému prejavu a charizme stvárňoval romantických hrdinov, tragické postavy aj shakespearovské charaktery. V Slovenskom národnom divadle napokon odohral neuveriteľných 49 sezón a vytvoril približne 150 postáv. Jeho hlboký hlas a mimoriadna dikcia z neho zároveň urobili jedného z najuznávanejších recitátorov svojej generácie. Slovenská poézia v jeho podaní získavala zvláštnu majestátnosť a mnohí ho označovali za spolutvorcu modernej recitačnej školy.
Elegantný herec, prísny pedagóg a muž pevných zásad
Huba starší nebol len hereckou hviezdou. Dlhé roky pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde vychoval celé generácie slovenských hercov. Študenti o ňom hovorili ako o nesmierne náročnom profesorovi, ktorý vyžadoval disciplínu, precíznosť a absolútnu oddanosť remeslu. Rovnaké nároky mal aj na seba. Okrem divadla sa výrazne zapísal aj do filmu a televízie. Diváci ho poznali z filmov Vlčie diery (1948), Posledná bosorka (1957), Smrť prichádza v daždi (1965) či Živý bič (1966). Kamera milovala jeho aristokratický zjav, pokojné vystupovanie a inteligentný pohľad.
V období najväčšej slávy bol považovaný za „štátneho krásavca“ slovenského herectva. A tak ani v súkromí zrejme nemal núdzu o priazeň žien. No Hubovou životnou partnerkou sa napokon stala operná speváčka Mária Kišonová-Hubová († 89), jedna z najvýznamnejších slovenských sopranistiek. Spolu tvorili mimoriadne rešpektovaný umelecký pár. V roku 1943 sa im narodil syn Martin Huba, ktorý sa neskôr stal jedným z najväčších slovenských hercov a divadelných režisérov súčasnosti.
Synovi spočiatku neveril
Hoci Martin Huba vyrastal v umeleckom prostredí, cesta k herectvu nebola zo strany jeho otca vôbec jednoduchá. Mikuláš Huba totiž spočiatku neveril, že syn má dostatočný talent. Samotný Martin neskôr spomínal, že po svojej prvej premiére od otca počul tvrdé slová: vraj by mal radšej študovať niečo iné a on ho ešte uživí. Ich vzťah bol komplikovaný aj preto, že mali rozdielne názory na herectvo i politiku. Mikuláš Huba patril ku generácii budovateľov slovenského profesionálneho divadla a veril v prísny poriadok, disciplínu a autoritu a bol angažovaný komunista. Zatiaľ čo Martin Huba bol už predstaviteľom modernejšieho, slobodnejšieho pohľadu na umenie. Napriek tomu medzi nimi existoval vzájomný rešpekt. Dokonca, postupne otec synov talent uznal a bol na neho hrdý.
Osudným sa mu stalo srdce
Mikuláš Huba zostal verný Slovenskému národnému divadlu až do posledných dní svojho života. Popri herectve pôsobil aj ako umelecký šéf činohry a patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kultúry. Za svoje zásluhy získal titul zaslúžilý umelec aj národný umelec. Zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave, len týždeň pred 67. narodeninami. Podľa dostupných informácií sa mu stal osudným infarkt. Jeho smrť znamenala koniec jednej veľkej hereckej éry, no zároveň zostal symbolom noblesy, profesionality a kultivovaného slovenského herectva.