Komička a herečka Evelyn Kramerová (36) Verí na lásku, no zároveň si uvedomila, že najdôležitejší vzťah je ten k sebe samej.
V pripravovanej letnej filmovej novinke Rozlúčka so slobodou stvárňuješ jednu z hlavných postáv. Ako si si užila nakrúcanie a aká bola atmosféra na pľaci?
Veľmi dobre! Už počas čítačiek sme si s Paťou Solaříkovou a Sárkou Korbelovou veľmi sadli, rovnako aj s ostatnými hercami. Vzniklo medzi nami úprimné kamarátstvo a na pľaci aj v maskérni sme sa stále dobre bavili. Bola to skvelá skúsenosť.
Tvoja filmová postava Monika je výraznou súčasťou príbehu. V čom si jej podobná a čo vás, naopak, odlišuje?
Asi to, že sme obe romantické duše. Verím na lásku a nemám v sebe veľa cynizmu. Práve v tomto sme si veľmi podobné.
V posledných rokoch ťa diváci môžu čoraz častejšie vidieť v českých alebo česko-slovenských projektoch. Čím si vysvetľuješ, že o teba majú tvorcovia taký záujem?
Úprimne, nikdy som sa nad tým veľmi nezamýšľala. Možno je to tým, že sme si kultúrne blízki a typologicky sa do niektorých rolí hodím. Každopádne sa z toho veľmi teším a vždy mám dobrú skúsenosť.
S Petrou aj Zuzkou vás verejnosť často vníma ako veľmi zohranú trojicu. V čom si podľa teba najviac rozumiete?
S Peťou máme podcast, so Zuzkou hráme v predstaveniach. Poznáme sa už veľmi dlho a povahovo sa dobre dopĺňame. Sme si blízke a naše priateľstvo je pre mňa veľmi vzácne.
Otvorene hovoríš o tom, že si už niekoľko rokov bez partnera. Vnímaš toto obdobie skôr ako životnú okolnosť alebo vedomé rozhodnutie?
Je to moja voľba. Keby som chcela byť vo vzťahu, pravdepodobne by som bola. Mala som aj krátkodobé vzťahy, ale uvedomila som si, že nechcem byť s niekým len preto, aby som nebola sama. Toto obdobie samoty mi veľmi pomohlo spoznať samu seba a som zaň vďačná.
Čo je pre teba na mužovi najatraktívnejšie a čo ťa dokáže zaujať už pri prvom stretnutí?
Humor, nadhľad a životný elán. Mám rada ľudí, ktorí si život užívajú a tešia sa z neho.
Existuje vlastnosť alebo správanie, ktoré je pre teba vo vzťahoch okamžitou stopkou?
Arogancia a nedostatok ľudskosti. Nezáleží mi na statuse alebo úspechu človeka, ale na tom, ako sa správa k ostatným ľuďom.
Pôsobíš veľmi vyrovnane, spokojne a pozitívne. Je to niečo, s čím sa človek narodí, alebo si k tomu musela dospieť?
Myslím si, že je to výsledok práce na sebe. Mala som obdobia, keď mi nebolo dobre ani samej so sebou. Posledné roky som na sebe veľa pracovala a postupne som našla vnútorný pokoj a balans. Keď je človek spokojný sám so sebou, vie sa viac tešiť aj z obyčajných vecí.
Vyzeráš skvelo a je vidieť, že sa o seba staráš. Máš nejaký osvedčený recept na starostlivosť o telo a myseľ?
V rámci možností áno. Chodím na rôzne kozmetické procedúry, starám sa o pleť, cvičím, keď mám čas, chodím na prechádzky a snažím sa žiť zdravo. Nie je to nič extrémne, ale rada sa o seba starám.
Nedávno si oslavolala narodeniny. Patríš medzi ľudí, ktorí milujú veľké oslavy, alebo dávaš prednosť komornejšej atmosfére?
Prišli ku mne najbližší priatelia, asi okolo pätnásť ľudí. Nemám rada veľké oslavy, skôr komornejšie stretnutia, kde sa môžem každému venovať. Oslavovať budem aj doma s rodinou. S mamou, dedkom, ktorého mám veľmi rada, bratom a ďalšou rodinou plánujeme na Orave menšie rodinné stretnutie, pravdepodobne niečo ugrilujeme.
Veľmi pekne hovoríš o svojom dedkovi. To veľa ľudí nerobí...
Áno. My sa veľa rozprávame, hráme karty, lúštime tajničky, chodíme na prechádzky alebo si navzájom niečo navaríme. Nedávno sme boli aj v jeho rodnej dedine, čo bol pre nás veľmi pekný zážitok.
Po strate otca sa rodinné vzťahy často menia. Ako sa zmenil tvoj vzťah s mamou a dedkom?
S mamou a dedkom sme sa ešte viac zblížili. Cítim, že kým kedysi sa oni starali o mňa, dnes sa role postupne obracajú a ja sa snažím starať o nich. Je to prirodzený vývoj a veľmi si vážim, že sa o seba navzájom opierame.
