Jeden deň a hneď dve správy o tom, ako sa naše známe tváre ocitli zoči-voči hlavni zbrane! Čo sa to deje?! Mení sa svet na divoký západ, keď stačí vyjsť v Bratislave večer z domu, aby sa človek dostal do policajnej prestrelky? Presne to sa totiž stalo komičke Eve Evelyn Kramerovej (35), a to len chcela nasadnúť do auta pred panelákom. Herečka Zuzana Vačková (57) zase len na chvíľu odbehla od kufra v letiskovej hale. O pár minút ho už „strážili“ maskovaní ozbrojenci so samopalmi...
Pištole boli bez nábojov
Scenáre ich už nechali na pľaci prežiť kadejaké situácie, možno boli aj výstrely, zbrane a policajné manévre… Ale potom padla klapka, vypla kamera a zaznelo režisérovo – „ok, máme!“ Okolo boli kulisy a pištole boli bez nábojov. V bratislavskej Petržalke sa pred pár dňami však išlo na ostro. Polícia, výstrely aj páchateľ na úteku boli skutoční. „Niekoľkokrát to buchlo a zrazu som videla niekoho utekať. Do mňa adrenalín milión,“ opísala situáciu vystrašená Evelyn, ktorá mala v pláne len vojsť do svojho auta. Namiesto toho však mala pocit, že sa ocitla v americkom akčnom filme. Nemala ale potrebu hrať sa na hrdinku, pátrať, čo sa deje, ani nahradiť kameramana svojím mobilom a akčnými zábermi ohurovať na sociálnych sieťach. Rozhodoval pud sebazáchovy a dala sa na útek – zásadné je prežiť. Doma si potom vraj ešte sama nadávala, či to nepreháňala. Či neutekala ako splašená len preto, že niekde buchli petardy. Lenže ako sa ukázalo, jej inštinkt ju nezradil. Tentoraz to nebola nevinná pyrotechnika, ale policajný zásah, pri ktorom padali skutočné výstrely. „Asi to teda bola dobrá voľba,“ vydýchla si neskôr. A slová Nikoly, známej ako Pocahontas zo šou Ruža pre nevestu, jej to len potvrdili. V rovnakom čase bola totiž na rovnakom mieste. „Bola som práve u kozmetičky – pokojne som ležala a potom z ničoho nič zaznelo niekoľko rán! Myslela som si, že niekto nabúral. No vzápätí som počula paľbu ako vo filme,“ opísala scénu za oknami salónu. Keď sa pozrela von, videla to, čo dovtedy poznala naozaj len z kriminálok – naháňačku, policajný zásah, podozrivého, ktorého spacifikovali, a jeho auto vo fontáne. „Toto nezažiješ ani v Brooklyne,“ dodala vyplašená.
Môj malý opustený kufor
Tesne pod aktuálnou skúsenosťou z domácej pôdy sa v médiách objavila podobná spomienka herečky Zuzky Vačkovej a opäť išlo o ozbrojencov a namierené samopaly. Tentoraz priamo na ňu… Pred nedávnym odletom z newyorského letiska si totiž uvedomila, že zabudla vrátiť kľúče od požičaného auta. V strese sa rozbehla za majiteľmi, lenže spravila chybu, ktorá sa po teroristických útokoch z posledných rokov, a tobôž v Amerike, neodpúšťa – nechala v hale svoj kufor bez dozoru. Keď sa k nemu vrátila, zostala stáť ako obarená. Hala bola prázdna. „Tam nebolo jediného človeka. Len maskovaní muži so samopalmi, ktorí mierili na mňa... A uprostred haly ten môj malý opustený kufor,“ premietali sa herečke pred očami dramatické scény nanovo.
Keď o nič nejde a človek vie, že poplach spôsobili len šminky a použitá garderóba, vyzerá to ako zbytočné robenie somára z komára, skúsenosť inej našej hereckej dvojice spred desaťročia však dáva podobnej prevencii absolútny zmysel. Hercom Národného divadla Zuzane Fialovej (51) a Ľubošovi Kostelnému (44) totiž išlo na ruskom letisku Domodedovo po teroristickom útoku pred dvanástimi rokmi naozaj o život.
Keď si aj neherec praje, aby stál len pred kamerami
Herečka práve čakala, kým si kolega vyberie peniaze z bankomatu, keď prišiel výbuch. Tlaková vlna ju odhodila o niekoľko metrov. „Mala som otras mozgu, rozmliaždené koleno, štyri kúsky kovu v tele a rozstrelené ucho. V tej chvíli som však nevedela sama určiť rozsah svojich zranení. Ucho totiž veľmi krváca, na hlave som navyše mala kúsky mozgu a lebiek aj s vlasmi iných ľudí. A veľa krvi mi vytekalo aj z pravej strany vedľa pľúc, tam mám najväčší kus kovu,“ opisovala vtedy dramatické chvíle Zuzana, ktorá si, vidiac spúšť okolo seba, hľadala transport do nemocnice sama. „To, že som v tej chvíli reagovala veľmi racionálne, mi asi zachránilo život, lebo možno ešte pol litra krvi a už by môj organizmus skolaboval.“ Ľuboš Kostelný zostal síce bez zranení, ale v šoku. „Vybuchol človek a my sme to všetko videli. Odpálil sa kúsok od nás. Iba zázrakom sme prežili,“ len ťažko hľadal slová. Život skrátka občas človeka postaví do situácie, v ktorej si, bez ohľadu na to, či je herec, praje, aby stál len pred kamerami a všetko okolo boli len kulisy. Ono sa to však deje naozaj – v jednej chvíli rieši banálne veci – kľúče od auta, mihalnice, bankomat... A v druhej mu zrazu ide o všetko. O život.
