Bola som vysadená na vysokých a chudých mužov, ktorí mali dlhšie strapaté vlasy, modré oči a musela som z nich cítiť určitú nehu. Boli to básnické typy.
Musel byť aj vtipný?
Vždy som mala rada chlapcov, s ktorými bolo veselo.
Váš partner je vtipný?
Veľmi, taktiež je ironický a veľmi kritický.
Kritickosť oceňujete alebo skôr naopak?
Na kritiku som zvyknutá od maminky. On mi ju veľmi pripomína. Keď niečo urobím, som zvedavá, čo na to povie. Obyčajne je to niečo hrozné. Vždy ma to veľmi rozčúli, hovorím mu, že tomu nerozumie a potrebovala by som povzbudiť. Som skrátka hrozne podráždená a rozčúlená. Ale keď o jeho slovách premýšľam, prehodnotím ich a prídem na to, že mal v niečom pravdu.
Vy svoje okolie skôr kritizujete alebo povzbudzujete?
Keďže moja mama bola veľmi kritická a pochybovačná, povedala som si, že ja na svoje deti určite taká nebudem. Skôr pozitívne motivujem. Ale v princípe som po svojej matke. Pristihnem sa, že sa kontrolujem, aby mi neunikla nejaká kritická poznámka na ich adresu. Absolútne nekritická som k vnukovi.
Aké miesto má vo vašom živote chvála?
Mám veľmi rada, keď ma niekto pochváli. Motivuje ma to, som šťastnejšia a podávam lepšie výkony. Moja mama to nevedela pochopiť. Nerobí to ani môj partner. Ten však vie aspoň oceniť moje kuchárske umenie. Dcéra je zas veľmi tolerantná, povie mi trebárs, že vyzerám dobre. Urobí mi obrovskú radosť. A syn všeobecne rozpráva veľmi málo. Keď navarím a povie: „Dobrý,“ akoby mi dal zlatú medailu.
Vy vraj tiež rada mlčíte.
Ľudia majú dojem, že určite stále rozprávam, ale naozaj nemám potrebu sa ku všetkému vyjadriť a baviť celú spoločnosť. Pravda je, že doma veľmi nerozprávam. Môj partner hovorí, že som až tichá. Keď som bola v nemocnici, tiež mali pocit, že som hrozne tichá. Nemala som čo ani komu hovoriť.
V podstate celý život žijete viacgeneračne. Viete si vôbec predstaviť, že by vaša dcéra i vnuk nebývali s vami pod jednou strechou?
Ako jedináčik som trpela, že sme malá rodina, a nevedela som si predstaviť, že by som rodičov niekedy opustila. Preto som sa od nich nikdy neodsťahovala. Trošku zakoreňujem v deťoch, že viac členov v domácnosti je fajn, a navyše, keď je tam veľmi starý i veľmi mladý človek, majú si čo odovzdať.
Začali sme aforizmom, mohli by sme ním aj skončiť. O vašich plánoch, o ktorých už bola reč, ste na Instagram napísali, že aj tento rok musíte zvládnuť žiť.
To je najdôležitejšie. Ako hovorím: „Užívejte života na plný pecky, dřív než vám zubatá podrazí kecky.“